Na Európu dokorán je ešte priskoro

Múdry svetobežník nezalamuje rukami nad rodnou hrudou, lebo vie, akým šťastím je bezpečne sa vrátiť domov. Rovnako rozumne musíme pristupovať aj k otváraniu dverí zvyšku sveta. Od vlaňajšieho decembra si už ochorenie COVID-19 vyžiadalo viac ako pol milióna obetí a celosvetovo sa koronavírusom nakazilo vyše desať miliónov ľudí. Zdá sa, že Európska únia má aspoň nateraz najhoršie za sebou. Najviac postihnutými krajinami z hľadiska počtu úmrtí sú dnes USA, Brazília a Spojené kráľovstvo.

Lenže nové rekordné prírastky nakazených hlásia aj niektoré ďalšie štáty, vrátane európskych. A tak namiesto toho, aby sme utekali z práce v ústrety prázdninám a plánovali dovolenky, v týchto dňoch znovu s obavami sledujeme správy, že svet ešte nie je vyliečený a pandémie sa tak skoro nezbavíme. Aj u nás čísla v posledných dňoch poskočili, no zatiaľ netreba šíriť paniku. Dôležitý je vždy trend.

Nemali by sme prepadať skepse, ba ani rušiť avizované uvoľňovanie cestovných obmedzení. Stačí na to ísť s rozvahou a veľkou dávkou zodpovednosti. Členské štáty EÚ našli spôsob, ako od júla spustiť postupné a koordinované otváranie vonkajších hraníc Únie (respektíve schengenu) voči takzvaným tretím krajinám. Politikárčenie išlo tentoraz bokom, v stávke je naše zdravie. Nie sme jasnovidci, aby sme vedeli, aká bude situácie o pár týždňov.

Výber štátov, ktorých občania nás po novom môžu navštíviť bez obmedzení, bude závisieť od toho, či daná krajina zvláda pandémiu aspoň tak dobre ako, ju priemerne zvládame my v EÚ, a nie od toho, aké sú naše zahraničnopolitické priority. Zrkadlom toho sú objektívne epidemiologické kritériá ako počty nových prípadov, rozsah testovania či liečby, ale aj otázka dôveryhodnosti a dostupnosti poskytnutých dát.

Prvá verzia zoznamu zahŕňa viac ako tucet takzvaných bezpečných tretích krajín, pričom v polovici júla tento zoznam opäť prehodnotíme a ideálne rozšírime o ďalšie destinácie. V horšom prípade ho môžeme aj zúžiť. Netreba zabúdať na to, že je to nezáväzné odporúčanie a členské štáty majú právo rozhodnúť sa, pre koho napokon otvoria hranice. Platí však pravidlo, že by sa nemali otvárať pre krajiny, ktoré na spoločnom zozname nie sú.

Slovensko na rozdiel od štátov, ktoré do veľkej miery žijú z cestovného ruchu, od začiatku vyzýva na opatrnosť. Našou prioritou zostáva jednak ochrana zdravia občanov, ale aj obnovenie schengenského priestoru a odstránenie kontrol na jeho vnútorných hraniciach. To však pôjde, len ak budeme všetci zodpovední. V prípade otvárania úniových dverí zvyšku sveta požadujeme jediné – možnosť kedykoľvek zatiahnuť ručnú brzdu, ak by sa situácia ďalej zhoršovala. Ešte totiž nenastal čas otvoriť brány Európy úplne dokorán. Nesmieme hazardovať s tým najcennejším, čo máme.