Únos a brutalita dostali jasnú európsku odpoveď

Diktátor Alexandr Lukašenko vedie vojnu proti svojmu vlastnému národu, ktorý je jeho najobávanejším nepriateľom. Občas sa mi zdá, že to už na sociálnych sieťach znie ako hotová vec. Západ chce vraj destabilizovať Bielorusko, aby tým oslabil vplyv Ruska. A keďže sa mu to veľmi nedarí, kritikou bieloruského režimu chcú štáty Európskej únie a Severoatlantickej aliancie vtiahnuť Moskvu do vojny. Samozrejme, tieto slová sú čistým výmyslom. Konšpiráciou šíriacou sa nielen z pochybných profilov, ale aj od niektorých politikov, ktorí sa v túžbe po väčšej popularite neštítia obhajovať autoritársky režim ani publikovať dezinformácie.Využijem teda tieto riadky a pokúsim sa zhrnúť dôvody, pre ktoré Slovensko, naša diplomacia a vláda trvalo vyjadrujú podporu Bielorusom túžiacim po slobode a demokracii.

EÚ ani zvyšok Západu žiadnu vojnu proti Bielorusku nevedú. Naopak, to diktátor Alexandr Lukašenko vedie vojnu proti svojmu vlastnému národu, ktorý je jeho najobávanejším nepriateľom. Rastúci počet politických väzňov, ktorý už prekročil päťsto osôb, pokusy o samovraždu, neobjasnené úmrtia opozičných predstaviteľov, ale tiež únos civilného lietadla a zatknutie opozičného novinára z konca mája či tisícky osudov zlomených Bielorusiek a Bielorusov hovoria sami za seba. Potvrdzujú, že bieloruský režim už nemá zábrany použiť akékoľvek prostriedky na zastrašenie svojich kritikov.

Situácia v Bielorusku je dlhodobo kritická. Tamojšia vláda pokračuje v perzekúciách, ďalšej medzinárodnej izolácii a všemožne bráni akémukoľvek rozvoju krajiny. Súčasné procesy v krajine pripomínajú normalizáciu v Československu po roku 1968. Aj Lukašenkov režim dlhodobo ignoruje prejavy túžby drvivej väčšiny obyvateľstva po zmene a rešpektovaní základných ľudských práv a slobôd.

Pozícia Slovenska k Bielorusku vychádza aj z našej osobnej a ešte stále pomerne nedávnej skúsenosti. Takýto postoj som už po niekoľkýkrát jasne vyjadril aj nedávno, počas júnového zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu.

Zároveň som súhlasil s ďalším, v poradí štvrtým sankčným balíkom, ako aj so samostatnou vlnou reštrikcií zo strany EÚ. Tie zasiahnu najmä osoby, ktoré podporujú Lukašenkov režim a majú z neho úžitok. Robíme tak v nádeji, že aspoň časť týchto osôb prehodnotí svoje postavenie na zlej strane barikády, čo by podkopalo autoritu bieloruského režimu a čo najskôr viedlo k prepusteniu politických väzňov, začiatku inkluzívneho dialógu s občianskou spoločnosťou a nakoniec k férovým voľbám. Aj takto chceme vyslať ďalší signál nádeje a principiálnej podpory pre obyvateľov Bieloruska v ich zápase za demokraciu.