MARTIN KLUS – poslanec NR SR a MsZ Banská Bystrica, tímlíder politickej strany Sloboda a solidarita pre zahraničnú politiku a politický systém, aktivista, dobrovoľník, politik a iniciátor projektu @spolusmeeu

MÝTY A FAKTY

MÝTY A FAKTY

MÝTY A FAKTY

MÝTY A FAKTY

MÝTY A FAKTY
MÝTY A FAKTY

MÝTY A FAKTY

MÝTY A FAKTY

MÝTY A FAKTY

MÝTY A FAKTY

MÝTY A FAKTY
MÝTY A FAKTY

„KLUS JE PREZLIEKAČ KABÁTOV, KTORÝ ZRADIL SVOJICH VOLIČOV“

„KLUS JE PREZLIEKAČ KABÁTOV, KTORÝ ZRADIL SVOJICH VOLIČOV“

          Nepatrím k tým poslancom mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici, ktorí len poslušne dvíhajú ruky. Naopak, v rokoch 2014 – 2018 som pravidelne upozorňoval na vážne prešľapy vedenia mesta, akými boli parkovacia politika mesta, výstavba autobusovej stanice, nehospodárne využívanie eurofondov na rekonštrukciu osvetlenia, ale aj nekompetentná politika v oblasti školstva, či nájomného bývania. To sa pochopiteľne sympatizantom vedenia mesta nepáčilo. A tak si vymysleli príbeh o tom, ako Klus prezliekol kabát a zradil svojich voličov. Malo sa tak stať ešte v roku 2014, kedy som do mestského zastupiteľstva kandidoval ako nestranícky kandidát a pár týždňov po úspešnom zvolení som „prebehol“ k SaS a stal sa jej členom.

          Priznávam, dnešnou optikou sa nezdá byť správne objaviť sa v komunálnej kampani o. i. s heslom „Prvé mesto bez vplyvu politických strán“ a pár týždňov na to ohlásiť spoluprácu s jednou z nich. Za to patrí aj po rokoch všetkým občanom mesta, ktorých sa to akokoľvek dotklo, moje ospravedlnenie. Pravda je však taká, že dodnes nie som členom žiadnej politickej strany a celé volebné obdobie MsZ Banská Bystrica 2014 – 2018 som mimo vplyvu akejkoľvek politickej strany pôsobil v Klube nezávislých poslancov. Aj preto sa domnievam, že o „zrade voličov“, či „prezliekaní kabátov“ nemohlo byť ani reči. Nakoniec, najlepšiu odpoveď na tento nezmysel dali v komunálnych voľbách 10. novembra 2018 sami voliči. Mandát poslanca som totiž nielenže obhájil, ale ziskom 2 295 hlasov, som tento posilnil o 558 hlasov.

Nepatrím k tým poslancom mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici, ktorí len poslušne dvíhajú ruky. Naopak pravidelne upozorňujem na vážne prešľapy vedenia mesta, akými boli a sú parkovacia politika mesta, výstavba autobusovej stanice, nehospodárne využívanie eurofondov na rekonštrukciu osvetlenia, ale aj nekompetentná politika v oblasti školstva. To sa pochopiteľne sympatizantom vedenia mesta nepáči. A tak si vymysleli príbeh o tom, ako Klus prezliekol kabát a zradil svojich voličov. Malo sa tak stať v roku 2014, kedy som do mestského zastupiteľstva kandidoval ako nestranícky kandidát a pár týždňov po úspešnom zvolení som prebehol k SaS a stal sa jeho členom.

Priznávam, dnešnou optikou sa nezdá byť správne objaviť sa v komunálnej kampani o. i. s heslom „Prvé mesto bez vplyvu politických strán“. Pravda je však taká, že dodnes nie som členom žiadnej politickej strany a keďže v MsZ pôsobím v Klube nezávislých poslancov tak o „zrade voličov“, či „prezliekaní kabátov“ rozhodne nemôže byť ani reči. O to zvlášť, že za tie tri roky neexistuje jediný konkrétny príklad, kedy by som pri výkone môjho mandátu mestského poslanca uprednostnil záujmy akejkoľvek politickej strany pred záujmami mojich voličov v Banskej Bystrici.

„KAUZA PLAGIÁTOR“

„KAUZA PLAGIÁTOR“

          V roku 2007 som sa pokúsil o moju akademickú autorskú prvotinu. Skriptá pod názvom Verejná politika – Priestor, Efektívnosť, Nástroje, Nové výzvy. Konkrétnym bodom sváru sa mali stať podkapitoly 6.1 – 6.4, ktoré mali byť „mierne upravenou kópiou“ z publikácie Manuál pre tvorbu verejnej politiky z roku 2002. Tak ako vtedy, keď sa táto „kauza“ objavila, tak aj dnes jednoznačne prehlasujem, že som v žiadnom prípade nijaký cudzí text nikdy nevyhlasoval za svoj. Svedčia o tom jasne uvedené odkazy na originálnu literatúru na stranách 125, 128 a 133 mojej publikácie. A tak ako vtedy, tak aj dnes priznávam, že forma “citovania”, ktorú som zvolil (odkaz 50) nebola najšťastnejšia a mohla vyvolať pochybnosti. Preto som sa autorom danej publikácie verejne ospravedlnil a stiahol celý zvyšok danej publikácie z verejnej distribúcie. Aj po rokoch ma táto chyba úprimne mrzí.

          To, že jeden z poslancov strany, ktorá sa vyžíva v neonacistickej symbolike túto kauzu vytiahne pri rokovaní NR SR o plagiátorskej kauze predsedu Andreja Danka svedčí o tom, že dotyčný buď celej veci nerozumie, alebo je úplný diletant. Skúsme totiž pár faktov. Kým rigorózna práca predsedu NR SR je zlepencom z piatich učebníc, ktorý nemal záver a zoznam použitej literatúry, moje skriptá z roku 2007 majú 108 odkazov na bibliografickú orientáciu a 72 priamych odkazov na použitú literatúru v texte. O plagiáte, či kompiláte teda nemôže byť ani reči a ktokoľvek tvrdí niečo iné, vyslovene klame. Áno, problematický odkaz 50, ktorý jasne odkazuje na použitý zdroj, som mal rozšíriť na viacero citácií a správne uviesť úvodzovky aj kurzívu. Ako píšem vyššie, táto chyba ma úprimne mrzí. Akokoľvek, aj tu vidím niekoľko ďalších zásadných rozdielov medzi predsedom Dankom a mnou. Ja som sa totiž nič nesnažil zatajovať. Knihu som dokonca sám dal “poškodeným” autorom s venovaním, aby si doplnili citácie do svojej vedecko-pedagogickej charakteristiky. Svoju chybu som priznal, ospravedlnil sa a vyvodil dôsledky. Navyše, toto boli skriptá a nie rigorózna práca, za ktorú som mal dostať akademický titul. Ak tieto fakty niekto nechápe resp. ignoruje, tak je zrejmé, že to robí len v záujme špinavého politického boja.

V roku 2007 som sa pokúsil o moju akademickú autorskú prvotinu. Skriptá pod názvom Verejná politika – Priestor, Efektívnosť, Nástroje, Nové výzvy. Konkrétnym bodom sváru sa mali stať podkapitoly 6.1 – 6.4, ktoré mali byť „mierne upravenou kópiou“ z publikácie Manuál pre tvorbu verejnej politiky z roku 2002. Tak ako vtedy, keď sa táto „kauza“ objavila, tak aj dnes jednoznačne prehlasujem, že som v žiadnom prípade nijaký cudzí text nikdy nevyhlasoval za svoj. Svedčia o tom jasne uvedené odkazy na originálnu literatúru na stranách 125, 128 a 133 mojej publikácie. A tak ako vtedy, tak aj dnes priznávam, že forma “citovania”, ktorú som zvolil (odkaz 50) nebola najšťastnejšia a mohla vyvolať pochybnosti. Preto som sa autorom danej publikácie verejne ospravedlnil a stiahol celý zvyšok danej publikácie z verejnej distribúcie. Aj po rokoch ma táto chyba úprimne mrzí.

To, že jeden z poslancov strany, ktorá sa vyžíva v neonacistickej symbolike túto kauzu vytiahne pri rokovaní NR SR o plagiátorskej kauze predsedu Andreja Danka svedčí o tom, že dotyčný buď celej veci nerozumie, alebo je úplný diletant. Skúsme totiž pár faktov. Kým rigorózna práca predsedu NR SR je zlepencom z piatich učebníc, ktorý nemal záver a zoznam použitej literatúry, moje skriptá z roku 2007 majú 108 odkazov na bibliografickú orientáciu a 72 priamych odkazov na použitú literatúru v texte. O plagiáte, či kompiláte teda nemôže byť ani reči a ktokoľvek tvrdí niečo iné, vyslovene klame. Áno, problematický odkaz 50, ktorý jasne odkazuje na použitý zdroj, som mal rozšíriť na viacero citácií a správne uviesť úvodzovky aj kurzívu. Ako píšem vyššie, táto chyba ma úprimne mrzí. Akokoľvek, aj tu vidím niekoľko ďalších zásadných rozdielov medzi predsedom Dankom a mnou. Ja som sa totiž nič nesnažil zatajovať. Knihu som dokonca sám dal “poškodeným” autorom s venovaním, aby si doplnili citácie do svojej vedecko-pedagogickej charakteristiky. Svoju chybu som priznal, ospravedlnil sa a vyvodil dôsledky. Navyše, toto boli skriptá a nie rigorózna práca, za ktorú som mal dostať akademický titul. Ak tieto fakty niekto nechápe resp. ignoruje, tak je zrejmé, že to robí len v záujme špinavého politického boja.

„KLUS DEHONESTUJÚCO OZNAČOVAL BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ ZA ČIERNU DIERU“

„KLUS DEHONESTUJÚCO OZNAČOVAL BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ ZA ČIERNU DIERU“

       Malo sa tak stať v súvislosti s mojou kampaňou na župana Banskobystrického samosprávneho kraja. Tak ako vtedy, aj dnes trvám na tom, že som toto prirovnanie použil výhradne v súvislosti s vtedajším vedením BBSK na čele s Marianom Kotlebom. Politikom, ktorý nedodržal jediný sľub daný svojim voličom v predvolebnej kampani 2013 a kraj preslávil praktikami v oblasti rodinkárstva, či vypaľovania svojich zamestnancov známymi „dvadsiatnikmi“.

Malo sa tak stať v súvislosti s mojou kampaňou na župana Banskobystrického samosprávneho kraja. Tak ako vtedy, aj dnes trvám na tom, že som toto prirovnanie použil výhradne v súvislosti s vtedajším vedením BBSK na čele s Marianom Kotlebom. Politikom, ktorý nedodržal jediný sľub daný svojim voličom v predvolebnej kampani 2013 a kraj preslávil praktikami v oblasti rodinkárstva, či vypaľovania svojich zamestnancov známymi „dvadsiatnikmi“.

„KLUS CHCEL DO KRAJA PRINIESŤ SOROSOVU UNIVERZITU, KTORÁ PRACUJE AKO VYMÝVAČ MOZGOV V PROSPECH AMERICKEJ PROPAGANDY“

„KLUS CHCEL DO KRAJA PRINIESŤ SOROSOVU UNIVERZITU, KTORÁ PRACUJE AKO VYMÝVAČ MOZGOV V PROSPECH AMERICKEJ PROPAGANDY“

         V časoch, kedy Stredoeurópska univerzita mala nedobrovoľne opustiť Budapešť, som sa vyjadril, že by bolo vhodné uchádzať sa o jej prípadný príchod na Slovensko. Ideálne do Banskobystrického kraja, keďže je to univerzita, ktorá je v rámci svetových univerzitných rankingov, či štatistík jej absolventov v praxi jednou z najúspešnejších v regióne strednej a východnej Európy. Navyše na jej pôde študuje veľké množstvo občanov SR, ktorí by vďaka jej umiestneniu na Slovensku mohli zostať doma. Okrem toho prináša mestu, v ktorom pôsobí, nemalú pridanú hodnotu najmä v oblasti služieb. Tieto fakty som videl ako dostatočne silný motív otvoriť diskusiu o jej pozvaní na Slovensko, či dokonca do kraja, po prípadnom odchode z Maďarska. Stále si myslím, že bola chyba sa o to aspoň nepokúsiť.

V časoch, kedy Stredoeurópska univerzita mala nedobrovoľne opustiť Budapešť, som sa vyjadril, že by bolo vhodné uchádzať sa o jej prípadný príchod na Slovensko. Ideálne do Banskobystrického kraja, keďže je to univerzita, ktorá je v rámci svetových univerzitných rankingov, či štatistík jej absolventov v praxi jednou z najúspešnejších v regióne strednej a východnej Európy. Navyše na jej pôde študuje veľké množstvo občanov SR, ktorí by vďaka jej umiestneniu na Slovensku mohli zostať doma. Okrem toho prináša mestu, v ktorom pôsobí, nemalú pridanú hodnotu najmä v oblasti služieb. Tieto fakty som videl ako dostatočne silný motív otvoriť diskusiu o jej pozvaní na Slovensko, či dokonca do kraja, po prípadnom odchode z Maďarska. Stále si myslím, že bola chyba sa o to aspoň nepokúsiť.

„KLUS JE OBHAJCA ISLAMU A V BANSKEJ BYSTRICI CHCE POVOLIŤ VÝSTAVBU MEŠÍT“

„KLUS JE OBHAJCA ISLAMU A V BANSKEJ BYSTRICI CHCE POVOLIŤ VÝSTAVBU MEŠÍT“

         Je nespochybniteľné, že renomé islamu vo svete nie je dobré. Tých pár tisíc moslimov, ktorí tu s nami žijú, však nemôže za to, čo páchajú primitívi, ktorí sa zastrešujú ich vierou. Poznám desiatky skvelých ľudí hlásiacich sa k tomuto náboženstvu, dlhodobo žijúcich na Slovensku. Sú to lekári, podnikatelia, dokonca učitelia. Preto ak sa niekto rozhodne ich trestať kolektívnou vinou v podobe obmedzovania slobody ich vierovyznania, dokonca zákonom predneseným v NR SR, tak pochopiteľne nemôžem mlčať. A keďže v parlamente nemajú svojho zástupcu, považoval som za potrebné, zastať sa ich v konkrétnom prípade. Nezmysel o mojom presadzovaní „islamizácie“ Slovenska, s ktorým pravidelne prichádzajú najmä priaznivci strany vyžívajúcej sa v neonacistickej symbolike asi ani nemá zmysel komentovať. Navyše, celkom by ma zaujímalo, kde to šíritelia tohto nezmyslu počuli. Počítam, že na tom istom mieste, kde tvrdia, že Zemi vládnu jašterice a ilumináti.

 

Je nespochybniteľné, že renomé islamu vo svete nie je dobré. Tých pár tisíc moslimov, ktorí tu s nami žijú, však nemôže za to, čo páchajú primitívi, ktorí sa zastrešujú ich vierou. Poznám desiatky skvelých ľudí hlásiacich sa k tomuto náboženstvu, dlhodobo žijúcich na Slovensku. Sú to lekári, podnikatelia, dokonca učitelia. Preto ak sa niekto rozhodne ich trestať kolektívnou vinou v podobe obmedzovania slobody ich vierovyznania, dokonca zákonom predneseným v NR SR, tak pochopiteľne nemôžem mlčať. A keďže v parlamente nemajú svojho zástupcu, považoval som za potrebné, zastať sa ich v konkrétnom prípade. Nezmysel o mojom presadzovaní „islamizácie“ Slovenska, s ktorým pravidelne prichádzajú najmä priaznivci strany vyžívajúcej sa v neonacistickej symbolike asi ani nemá zmysel komentovať. Navyše, celkom by ma zaujímalo, kde to šíritelia tohto nezmyslu počuli. Počítam, že na tom istom mieste, kde tvrdia, že Zemi vládnu jašterice a ilumináti.

 

„KLUS JE ZAPREDANEC A ODMIETA VLASTENECTVO“

„KLUS JE ZAPREDANEC A ODMIETA VLASTENECTVO“

          Ďalší nezmysel šíriaci sa „alternatívnymi zdrojmi“. Opak je totiž pravda. Vlastenectvo bolo v našej rodine vždy dôležitou súčasťou výchovy a aj preto sa vždy hrdo hlásim k našej národnej vlajke, znaku i hymne. Možno to niekomu nepríde dôležité, ale som jeden z mála poslancov, čo má našu vlajku takmer vždy pripnutú na saku. Doma aj v zahraničí. Reprezentovať našu krajinu a jej občanov ma napĺňa veľkou hrdosťou.

Ďalší nezmysel šíriaci sa „alternatívnymi zdrojmi“. Opak je totiž pravda. Vlastenectvo bolo v našej rodine vždy dôležitou súčasťou výchovy a aj preto sa vždy hrdo hlásim k našej národnej vlajke, znaku i hymne. Možno to niekomu nepríde dôležité, ale som jeden z mála poslancov, čo má našu vlajku takmer vždy pripnutú na saku. Doma aj v zahraničí. Reprezentovať našu krajinu a jej občanov ma napĺňa veľkou hrdosťou.

„KLUS OPOVRHUJE OBYČAJNÝMI ĽUĎMI A O VOLIČOCH INÝCH STRÁN SA VYJADRUJE HANLIVO“

„KLUS OPOVRHUJE OBYČAJNÝMI ĽUĎMI A O VOLIČOCH INÝCH STRÁN SA VYJADRUJE HANLIVO“

          Rozumiem, keď sa ľudia právom hnevajú na korupciu, klientelizmus a aroganciu moci, ktorej sme súčasťou posledného desaťročia. A dokonca si viem v rámci celosvetového trendu vysvetliť, keď im pritom imponujú uniformovaní obhajcovia vojnových zločincov, rasisti, xenofóbi, či rôzni ľavicoví a pravicoví extrémisti. Takí, ktorí miesto reálnych riešení šíria najmä nenávisť. Napriek tomu stále verím, že aj títo voliči sú ochotní pripustiť si, čo je táto údajná „alternatíva“ v skutočnosti zač a svoj názor prehodnotiť. I ja sám urobím všetko preto, aby sa začali zaujímať o riešenia, ktoré reálne fungujú. Chybou totiž nie je nechať sa oklamať, ale nepriznať si, že som bol oklamaný. Ak som sa teda niekedy o niekom vyjadril hanlivo, tak len kvôli vulgárnemu, či nenávistnému jazyku, ktorý dotyčný využíval.

Rozumiem, keď sa ľudia právom hnevajú na korupciu, klientelizmus a aroganciu moci, ktorej sme súčasťou posledného desaťročia. A dokonca si viem v rámci celosvetového trendu vysvetliť, keď im pritom imponujú uniformovaní obhajcovia vojnových zločincov, rasisti, xenofóbi, či rôzni ľavicoví a pravicoví extrémisti. Takí, ktorí miesto reálnych riešení šíria najmä nenávisť. Napriek tomu stále verím, že aj títo voliči sú ochotní pripustiť si, čo je táto údajná „alternatíva“ v skutočnosti zač a svoj názor prehodnotiť. I ja sám urobím všetko preto, aby sa začali zaujímať o riešenia, ktoré reálne fungujú. Chybou totiž nie je nechať sa oklamať, ale nepriznať si, že som bol oklamaný. Ak som sa teda niekedy o niekom vyjadril hanlivo, tak len kvôli vulgárnemu, či nenávistnému jazyku, ktorý dotyčný využíval.

„KLUS SI MYSLÍ, ŽE VOLIČ K-ĽSNS BY NEMAL MAŤ PRÁVO VOLIŤ“

„KLUS SI MYSLÍ, ŽE VOLIČ K-ĽSNS BY NEMAL MAŤ PRÁVO VOLIŤ“

          Sympatizanti, či dokonca poslanci K-ĽSNS už o mne popísali a narozprávali všeličo. Po zahraničnom agentovi, šikovne zostrihaných a z kontextu vytrhnutých výrokoch o sídle K-ĽSNS, mešitách, ktoré sa vraj chystám stavať po Slovensku, pravidelnom označovaní za hovorcu Islamskej nadácie a pod., sa nám v polovici augusta 2017 objavila ďalšia novinka. Video v ktorom hovorím, že volič (nie voliči) K-ĽSNS by nemal mať právo voliť. Tak, ako vždy doposiaľ, je jej cieľom štvavá anti-kampaň proti mne a strane SaS, založená na šikovnom strihu a vytrhnutí z kontextu. Akoby náhodou totiž zabudli k videu pridať to, ako dotyčný pán adresoval mne aj spolu-diskutujúcim pár „vulgárnych slov“, a potom sa ešte vychvaľoval, že on je hrdý volič K-ĽSNS. Aj na základe toho musel každý účastník danej diskusie nadobudnúť jednoznačný dojem, že dotyčný bol už možno dávnejšie zbavený svojprávnosti, čo je základným predpokladom aktívneho aj pasívneho volebného práva. Preto aj tá moja reakcia. Priznávam, mrzí ma, že som sa nechal vyprovokovať a ospravedlňujem sa každému, koho sa môj výrok dotkol. Pokiaľ strana K-ĽSNS nebola zakázaná zákonom, tak na možnosť voliť ju samozrejme nemožno v žiadnom prípade siahať. Konštatujem to jasne a jednoznačne napriek tomu, že s jej členmi a sympatizantmi zvyčajne kategoricky nesúhlasím.

Sympatizanti, či dokonca poslanci K-ĽSNS už o mne popísali a narozprávali všeličo. Po zahraničnom agentovi, šikovne zostrihaných a z kontextu vytrhnutých výrokoch o sídle K-ĽSNS, mešitách, ktoré sa vraj chystám stavať po Slovensku, pravidelnom označovaní za hovorcu Islamskej nadácie a pod., sa nám v polovici augusta 2017 objavila ďalšia novinka. Video v ktorom hovorím, že volič (nie voliči) K-ĽSNS by nemal mať právo voliť. Tak, ako vždy doposiaľ, je jej cieľom štvavá anti-kampaň proti mne a strane SaS, založená na šikovnom strihu a vytrhnutí z kontextu. Akoby náhodou totiž zabudli k videu pridať to, ako dotyčný pán adresoval mne aj spolu-diskutujúcim pár „vulgárnych slov“, a potom sa ešte vychvaľoval, že on je hrdý volič K-ĽSNS. Aj na základe toho musel každý účastník danej diskusie nadobudnúť jednoznačný dojem, že dotyčný bol už možno dávnejšie zbavený svojprávnosti, čo je základným predpokladom aktívneho aj pasívneho volebného práva. Preto aj tá moja reakcia. Priznávam, mrzí ma, že som sa nechal vyprovokovať a ospravedlňujem sa každému, koho sa môj výrok dotkol. Pokiaľ strana K-ĽSNS nebola zakázaná zákonom, tak na možnosť voliť ju samozrejme nemožno v žiadnom prípade siahať. Konštatujem to jasne a jednoznačne napriek tomu, že s jej členmi a sympatizantmi zvyčajne kategoricky nesúhlasím.

„KAUZA FOCUS“

„KAUZA FOCUS“

          Hovorí sa, že po vojne je každý generál. Dnes je zrejmé, že spôsob, akým som poukázal na možné individuálne zlyhanie anketárky, resp. pokus o manipulovanie prieskumu formou infografiky na mojom Facebooku, nebolo „šťastné rozhodnutie“. Predstavte si však situáciu, že po mesiacoch dennodenného kampaňovania sa zrazu stanete svedkom snahy premotivovanej anketárky zmanipulovať prieskum v prospech vášho protikandidáta. Prieskum, ktorý môže rozhodnúť o budúcnosti vašej kandidatúry, keďže po nezmyselnom zrušení dvojkolovej voľby rozhodli o kandidátoch v našom kraji práve prieskumy. Navyše, toto rozhodnutie urobíte v domnení, že proces dotazovania agentúra monitoruje nahrávaním rozhovorov, aby predišla podobnej skúsenosti. Dnes už vieme, že to tak nie je a proces supervízie môže mať svoje slabé miesta, napríklad pri nedostatočnej, alebo neefektívnej kontrole anketárov supervízormi. Viacerí diskutujúci mi neskôr vyčítali, že som telefónne číslo osoby, ktorú som v infografike spomenul, neposkytol priamo Focusu, ale až Slovenskej asociácii výskumných agentúr (SAVA). Aj na to existuje jednoduché vysvetlenie. Prehnané emócie na oboch stranách vyvolali vysokú mieru nedôvery medzi nami a obavy, že sa dané číslo z databázy jednoducho „stratí“. Ako čas ukázal, urobil som dobre. SAVA veľmi profesionálne vyhodnotila argumenty Focusu, aj moje a objektívne celú vec uzavrela. Potvrdila mnou poskytnuté číslo, čas hovoru, kladené otázky, aj ich poradie, avšak keďže neexistuje audiozáznam mimo kladenia otázok z dotazníka, nedokázala moju infografiku ani potvrdiť ani vyvrátiť. Zostali sme teda v rovine tvrdenia proti tvrdeniu a perspektívnych svedectiev svedkov proti svedectvu anketárky a prípadne supervízora. Všetky strany sme vyhodnotili takúto situáciu tak, že prípadný súdny spor by škodil ďalej agentúre, ale aj mne. Preto sme od neho pokiaľ sa neobjavia nové skutočnosti upustili. Zhrnuté a podčiarknuté, napriek tomuto výsledku vnímam aj jednoznačne pozitívny dosah tejto kauzy. Mnohí občania si po nej nainštalovali systém nahrávania hovorov do svojich telefónov. Viaceré agentúry už potvrdili, že venujú podstatne väčší dôraz školeniu anketárov, v ktorom sa oboznámia s jednotlivými otázkami v dotazníku ako aj etikou dopytovania. A tiež, že počas celého priebehu dopytovania bude prítomný supervízor, ktorého úlohou bude realizovať kontrolu práce anketárov. Teším sa tomu.

Hovorí sa, že po vojne je každý generál. Dnes je zrejmé, že spôsob, akým som poukázal na možné individuálne zlyhanie anketárky, resp. pokus o manipulovanie prieskumu formou infografiky na mojom Facebooku, nebolo „šťastné rozhodnutie“. Predstavte si však situáciu, že po mesiacoch dennodenného kampaňovania sa zrazu stanete svedkom snahy premotivovanej anketárky zmanipulovať prieskum v prospech vášho protikandidáta. Prieskum, ktorý môže rozhodnúť o budúcnosti vašej kandidatúry, keďže po nezmyselnom zrušení dvojkolovej voľby rozhodli o kandidátoch v našom kraji práve prieskumy. Navyše, toto rozhodnutie urobíte v domnení, že proces dotazovania agentúra monitoruje nahrávaním rozhovorov, aby predišla podobnej skúsenosti. Dnes už vieme, že to tak nie je a proces supervízie môže mať svoje slabé miesta, napríklad pri nedostatočnej, alebo neefektívnej kontrole anketárov supervízormi. Viacerí diskutujúci mi neskôr vyčítali, že som telefónne číslo osoby, ktorú som v infografike spomenul, neposkytol priamo Focusu, ale až Slovenskej asociácii výskumných agentúr (SAVA). Aj na to existuje jednoduché vysvetlenie. Prehnané emócie na oboch stranách vyvolali vysokú mieru nedôvery medzi nami a obavy, že sa dané číslo z databázy jednoducho „stratí“. Ako čas ukázal, urobil som dobre. SAVA veľmi profesionálne vyhodnotila argumenty Focusu, aj moje a objektívne celú vec uzavrela. Potvrdila mnou poskytnuté číslo, čas hovoru, kladené otázky, aj ich poradie, avšak keďže neexistuje audiozáznam mimo kladenia otázok z dotazníka, nedokázala moju infografiku ani potvrdiť ani vyvrátiť. Zostali sme teda v rovine tvrdenia proti tvrdeniu a perspektívnych svedectiev svedkov proti svedectvu anketárky a prípadne supervízora. Všetky strany sme vyhodnotili takúto situáciu tak, že prípadný súdny spor by škodil ďalej agentúre, ale aj mne. Preto sme od neho pokiaľ sa neobjavia nové skutočnosti upustili. Zhrnuté a podčiarknuté, napriek tomuto výsledku vnímam aj jednoznačne pozitívny dosah tejto kauzy. Mnohí občania si po nej nainštalovali systém nahrávania hovorov do svojich telefónov. Viaceré agentúry už potvrdili, že venujú podstatne väčší dôraz školeniu anketárov, v ktorom sa oboznámia s jednotlivými otázkami v dotazníku ako aj etikou dopytovania. A tiež, že počas celého priebehu dopytovania bude prítomný supervízor, ktorého úlohou bude realizovať kontrolu práce anketárov. Teším sa tomu.

„KLUS SA ODSŤAHUJE ZO SLOVENSKA, KEĎ MARIÁN KOTLEBA VYHRÁ VOĽBY“

„KLUS SA ODSŤAHUJE ZO SLOVENSKA, KEĎ MARIÁN KOTLEBA VYHRÁ VOĽBY“

          Tento mýtus by bol jeden z najvtipnejších, ak by nebol vo svojej podstate taký smutný. V jednom zo svojich letných živých vysielaní v roku 2017, som totiž dostal otázku, čo by som robil, ak by sa Marián Kotleba stal premiérom a jeho K-ĽSNS by získala väčšinu v parlamente. Moja odpoveď bola jednoznačná a vo videu ľahko dohľadateľná: „Určite by som v takom prípade na Slovensku nezostal. Možno nie je správne, ak teraz takto otvorene hovorím o tom, že som pripravený na emigráciu, ale generácie našich starých rodičov už mali možnosť vyskúšať totalitu fašistickú aj komunistickú a ja som presvedčený o tom, že by som nezvládol žiť v krajine, ktorej by premiéroval a väčšinu by mal človek ako je Marian Kotleba a ľudia, ako už dávno hovorím, sú mentálne zabudnutí v tridsiatych rokoch minulého storočia.“ Čuduj sa svete, hneď na druhý deň vyjde na slovutnom portáli hlavnespravy.sk článok s titulkom „Martin Klus: Keď Kotleba vyhrá voľby, odsťahujem sa preč zo Slovenska“ a postrihané video ďalšieho mimoriadne „dôveryhodného“ zdroja Marťana z Kuchajdy s titulkom „Čo urobí Klus, keď vyhrá Kotleba“. No a tá smutnosmiešnosť spočíva v tom, že tieto titulky bez toho, že by si aspoň ten článok na Hlavných správach prečítali dokonca, stačili tisíckam fanúšikom K-ĽSNS, aby sa mohli začať tešiť z môjho sťahovania. Desiatky z nich sa mi o tom, často s vulgárnosťou sebe vlastnou, nezabudli pochváliť. Je mi ich ľúto, o. i. preto, že sa nechali takto oklamať.

Tento mýtus by bol jeden z najvtipnejších, ak by nebol vo svojej podstate taký smutný. V jednom zo svojich letných živých vysielaní v roku 2017, som totiž dostal otázku, čo by som robil, ak by sa Marián Kotleba stal premiérom a jeho K-ĽSNS by získala väčšinu v parlamente. Moja odpoveď bola jednoznačná a vo videu ľahko dohľadateľná: „Určite by som v takom prípade na Slovensku nezostal. Možno nie je správne, ak teraz takto otvorene hovorím o tom, že som pripravený na emigráciu, ale generácie našich starých rodičov už mali možnosť vyskúšať totalitu fašistickú aj komunistickú a ja som presvedčený o tom, že by som nezvládol žiť v krajine, ktorej by premiéroval a väčšinu by mal človek ako je Marian Kotleba a ľudia, ako už dávno hovorím, sú mentálne zabudnutí v tridsiatych rokoch minulého storočia.“ Čuduj sa svete, hneď na druhý deň vyjde na slovutnom portáli hlavnespravy.sk článok s titulkom „Martin Klus: Keď Kotleba vyhrá voľby, odsťahujem sa preč zo Slovenska“ a postrihané video ďalšieho mimoriadne „dôveryhodného“ zdroja Marťana z Kuchajdy s titulkom „Čo urobí Klus, keď vyhrá Kotleba“. No a tá smutnosmiešnosť spočíva v tom, že tieto titulky bez toho, že by si aspoň ten článok na Hlavných správach prečítali dokonca, stačili tisíckam fanúšikom K-ĽSNS, aby sa mohli začať tešiť z môjho sťahovania. Desiatky z nich sa mi o tom, často s vulgárnosťou sebe vlastnou, nezabudli pochváliť. Je mi ich ľúto, o. i. preto, že sa nechali takto oklamať.