MARTIN KLUS – poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, aktivista, dobrovoľník, politik a iniciátor projektu @spolusmeeu

Kto som

Kto som

Kto som

Kto som

Kto som
Kto som
[instagram-feed]
[instagram-feed num=1 cols=1]

KTO SOM

Viacerí ma poznáte z televízie a rozhlasu ako politológa, ktorý od roku 2009 pravidelne analyzoval a komentoval politické dianie doma aj v zahraničí.

Aktívne sa od roku 1999 realizujem aj v rámci tretieho sektora s cieľom zvýšiť občiansku či študentskú participáciu na veciach verejných, resp. v rámci okrášľovacích a vzdelávacích aktivít v Banskobystrickom kraji a Trnavskom kraji.

Od roku 2003 pôsobím ako vysokoškolský pedagóg so zameraním na politológiu, verejnú politiku, medzinárodné vzťahy a európske štúdie. V období rokov 2010 – 2014 som pôsobil ako prorektor pre zahraničné styky, vzťahy s verejnosťou a edičnú činnosť na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V tej istej funkcii potom aj na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v mesiacoch november – december 2014, kedy som sa kvôli politickým aktivitám rozhodol na funkciu abdikovať.

Od decembra 2014 som ohlásil spoluprácu s politickou stranou Sloboda a Solidarita, kde pôsobím ako expert a tímlíder pre zahraničnú politiku a politický systém.

V roku 2016 som kandidoval z čísla 10. v parlamentných voľbách na kandidátnej listine SaS. Získal som 21 513 preferenčných krúžkov a stal sa poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. V NR SR pôsobím ako podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti a som tiež členom Zahraničného výboru NR SR.

31. marca 2017 som oficiálne ohlásil moju kandidatúru na župana Banskobystrického samosprávneho kraja, v ktorej ma podporili strany SaS – OĽaNO – NOVA – KDH a OKS ako aj viaceré občianske iniciatívy. 3. októbra som sa v zmysle sľubu daného hneď na začiatku kandidatúry voličom, netrieštiť hlasy demokratických kandidátov, vzdal na základe prieskumov kandidatúry a podporil kandidáta Jána Luntera. Ten 4. novembra veľkou väčšinou hlasov porazil úradujúceho župana, lídra extrémistickej K-ĽSNS Mariana Kotlebu.

Od tej doby sa venujem najmä zahraničnej a európskej politike, ale aj komunálnym záležitostiam mesta Banská Bystrica.

Ako nevyliečiteľný politický optimista a maratónec chcem spolu s vami vytrvalo hľadať spôsoby ako zmeniť veci k lepšiemu doma aj v zahraničí.

Po odchode niektorých členov strany Sloboda a Solidarita som bol 9. októbra 2019 zvolený za predsedu poslaneckého klubu SaS. O týždeň neskôr, 16. októbra 2019, ma zvolili aj za podpredsedu NR SR, na post uvoľnený po júnovom odchode Lucie Ďuriš Nicholsonovej do Európskeho parlamentu. Od 13. 10. 2019 som pôsobil ako prvý Slovák v Parlamentnom zhromaždení NATO ako podpredseda subvýboru pre partnerské vzťahy Severoatlantickej aliancie.

Po úspechu v parlamentných voľbách v roku 2020 so ziskom 29 979 preferenčných hlasov som 21. marca 2020 nastúpil do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Primárne som „viceministrom“ pre európske záležitosti zodpovedným za agendu Európskej únie a zástupcom Slovenska v Rade EÚ pre všeobecné záležitosti. Okrem toho pôsobím aj ako tzv. EÚ minister pre budúcnosť v rámci agendy strategického výhľadu, v zmysle budovania odolnosti EÚ proti budúcim výzvam.

Spomedzi mnohých európskych aktivít so zásadným dosahom na Slovensko, ktorých som súčasťou vypichnem aspoň jednu. V dňoch 17. až 21. júla 2020 som sa ako tzv. sherpa predsedu vlády Slovenskej republiky zúčastnil na historicky druhom najdlhšom zasadnutí Európskej rady k Fondu obnovy (NGEÚ) a Viacročnému finančnému rámcu na roky 2021 – 2027. Tento mimoriadny samit lídrov členských štátov EÚ v čase koronakrízy, ktorý rozhodoval o bezprecedentných stovkách miliárd na oživenie a obnovu Európy, sa skončil historickou dohodou pre Slovensko aj pre celú EÚ.

Predsedám rezortnému krízovému štábu a na národnej úrovni som zodpovedný za Konferenciu o budúcnosti Európy na Slovensku. Ako prvý štátny tajomník som tiež štatutárom ministerstva a zastupujem ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka v čase jeho neprítomnosti.

KTO SOM

Viacerí ma poznáte z televízie a rozhlasu ako politológa, ktorý od roku 2009 pravidelne analyzoval a komentoval politické dianie doma aj v zahraničí.

Aktívne sa od roku 1999 realizujem aj v rámci tretieho sektora s cieľom zvýšiť občiansku či študentskú participáciu na veciach verejných, resp. v rámci okrášľovacích a vzdelávacích aktivít v Banskobystrickom kraji a Trnavskom kraji.

Od roku 2003 pôsobím ako vysokoškolský pedagóg so zameraním na politológiu, verejnú politiku, medzinárodné vzťahy a európske štúdie. V období rokov 2010 – 2014 som pôsobil ako prorektor pre zahraničné styky, vzťahy s verejnosťou a edičnú činnosť na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V tej istej funkcii potom aj na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v mesiacoch november – december 2014, kedy som sa kvôli politickým aktivitám rozhodol na funkciu abdikovať.

15. novembra som zvíťazil vo voľbách do Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici v obvode Rudlová-Sásová a v aktuálnom funkčnom období pôsobím ako jeden z najaktívnejších poslancov.

Od decembra 2014 som ohlásil spoluprácu s politickou stranou Sloboda a Solidarita, kde pôsobím ako expert a tímlíder pre zahraničnú politiku a politický systém. V roku 2016 som kandidoval z čísla 10. v parlamentných voľbách na kandidátnej listine SaS. Získal som 21 513 preferenčných krúžkov a stal sa poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. V NR SR pôsobím ako podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti a som tiež členom Zahraničného výboru NR SR.

31. marca 2017 som oficiálne ohlásil moju kandidatúru na župana Banskobystrického samosprávneho kraja, v ktorej ma podporili strany SaS – OĽaNO – NOVA – KDH a OKS ako aj viaceré občianske iniciatívy. 3. októbra som sa v zmysle sľubu daného hneď na začiatku kandidatúry voličom, netrieštiť hlasy demokratických kandidátov, vzdal na základe prieskumov kandidatúry a podporil kandidáta Jána Luntera. Ten 4. novembra veľkou väčšinou hlasov porazil úradujúceho župana, lídra extrémistickej K-ĽSNS Mariana Kotlebu.

Od tej doby sa venujem najmä zahraničnej a európskej politike, ale aj komunálnym záležitostiam mesta Banská Bystrica. Ako nevyliečiteľný politický optimista a maratónec chcem spolu s vami vytrvalo hľadať spôsoby ako zmeniť veci k lepšiemu doma aj v zahraničí.

Po odchode niektorých členov strany Sloboda a Solidarita som bol 9. októbra 2019 zvolený za predsedu poslaneckého klubu SaS. O týždeň neskôr, 16. októbra 2019, ma zvolili aj za podpredsedu NR SR, na post uvoľnený po júnovom odchode Lucie Ďuriš Nicholsonovej do Európskeho parlamentu. Od 13. 10. 2019 som pôsobil ako prvý Slovák v Parlamentnom zhromaždení NATO ako podpredseda subvýboru pre partnerské vzťahy Severoatlantickej aliancie.

Po úspechu v parlamentných voľbách v roku 2020 so ziskom 29 979 preferenčných hlasov som 21. marca 2020 nastúpil do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Primárne som „viceministrom“ pre európske záležitosti zodpovedným za agendu Európskej únie a zástupcom Slovenska v Rade EÚ pre všeobecné záležitosti. Okrem toho pôsobím aj ako tzv. EÚ minister pre budúcnosť v rámci agendy strategického výhľadu, v zmysle budovania odolnosti EÚ proti budúcim výzvam.

Spomedzi mnohých európskych aktivít so zásadným dosahom na Slovensko, ktorých som súčasťou vypichnem aspoň jednu. V dňoch 17. až 21. júla 2020 som sa ako tzv. sherpa predsedu vlády Slovenskej republiky zúčastnil na historicky druhom najdlhšom zasadnutí Európskej rady k Fondu obnovy (NGEÚ) a Viacročnému finančnému rámcu na roky 2021 – 2027. Tento mimoriadny samit lídrov členských štátov EÚ v čase koronakrízy, ktorý rozhodoval o bezprecedentných stovkách miliárd na oživenie a obnovu Európy, sa skončil historickou dohodou pre Slovensko aj pre celú EÚ.

Predsedám rezortnému krízovému štábu a na národnej úrovni som zodpovedný za Konferenciu o budúcnosti Európy na Slovensku. Ako prvý štátny tajomník som tiež štatutárom ministerstva a zastupujem ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka v čase jeho neprítomnosti.