V roku 2007 som sa pokúsil o moju akademickú autorskú prvotinu. Skriptá pod názvom Verejná politika – Priestor, Efektívnosť, Nástroje, Nové výzvy. Konkrétnym bodom sváru sa mali stať podkapitoly 6.1 – 6.4, ktoré mali byť „mierne upravenou kópiou“ z publikácie Manuál pre tvorbu verejnej politiky z roku 2002. Tak ako vtedy, keď sa táto „kauza“ objavila, tak aj dnes jednoznačne prehlasujem, že som v žiadnom prípade nijaký cudzí text nikdy nevyhlasoval za svoj. Svedčia o tom jasne uvedené odkazy na originálnu literatúru na stranách 125, 128 a 133 mojej publikácie. A tak ako vtedy, tak aj dnes priznávam, že forma „citovania“, ktorú som zvolil (odkaz 50) nebola najšťastnejšia a mohla vyvolať pochybnosti. Preto som sa autorom danej publikácie verejne ospravedlnil a stiahol celý zvyšok danej publikácie z verejnej distribúcie. Aj po rokoch ma táto chyba úprimne mrzí.

To, že jeden z poslancov strany, ktorá sa vyžíva v neonacistickej symbolike túto kauzu vytiahne pri rokovaní NR SR o plagiátorskej kauze predsedu Andreja Danka, prípadne ju spomenú niektorí „novinári“ najmä z konšpiračných webov pri kauzách z roku 2020 svedčí o tom, že dotyční buď celej veci nerozumejú, alebo im slúži len pri snahe o moju kompromitáciu. Fakty totiž hovoria jasnou rečou.

Napríklad, pokiaľ rigorózna práca predsedu NR SR bola zlepencom z piatich učebníc, ktorý nemal záver a zoznam použitej literatúry, moje skriptá z roku 2007 majú 108 odkazov na bibliografickú orientáciu a 72 priamych odkazov na použitú literatúru v texte. O plagiáte, či kompiláte teda nemôže byť ani reči a ktokoľvek tvrdí niečo iné, vyslovene klame. Áno, problematický odkaz 50, ktorý jasne odkazuje na použitý zdroj, som mal rozšíriť na viacero citácií a správne uviesť úvodzovky aj kurzívu. Ako píšem vyššie, táto chyba ma mrzí. Akokoľvek, aj tu vidím niekoľko ďalších zásadných rozdielov medzi viacerými „plagiátorskými kauzami“ a mnou. Na rozdiel od iných som sa nič nesnažil zatajovať, či prekrúcať. Knihu som dokonca sám dal „poškodeným“ autorom s venovaním, aby si doplnili citácie do svojej vedecko-pedagogickej charakteristiky. Svoju chybu som priznal, ospravedlnil sa a vyvodil dôsledky.

V neposlednom rade predpokladám, že rozdiel medzi plagiátmi v záverčnými prácach, za ktoré sa udeľújú tituly a chybou v korektnom citovaní v skriptách, ktorá sa mi prihodila ako začínajúcemu pedagógovi dávno predtým, ako som vstúpil do politiky vie spoločnosť rozlišovať. Akokoľvek, ani táto chyba sa samozrejme nemala stať a preto som opakovane urobil všetko preto, aby sa publikácia stiahla z obehu (naposledy v roku 2019, keď na existenciu odkazov na ňu upozornil Denník N) a rovnako ako vtedy, aj dnes, sa za toto moje pochybenie verejne ospravedlňujem.