Nie je to tak dávno, čo sa Vladimir Putin vyhrážal a drzo požadoval, aby Severoatlantická aliancia (NATO) nikdy nebola posilnená o Ukrajinu. A ešte predtým, než podlo napadol nášho suseda a začal zabíjať nevinných občanov, mal podobné vyhlásenia aj smerom k ďalším krajinám. Dnes, ani nie tri mesiace od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu, vidíme, že šéf Kremľa dosiahol presný opak toho, čo chcel – oslabiť nás.
K vstupu do Aliancie medzitým „motivoval“ aj dosiaľ vojensky neutrálne Fínsko a Švédsko. Ruská invázia na Ukrajinu natoľko zmenila bezpečnostnú situáciu v Európe, že aj našich severských priateľov s inak vyspelými armádami a bohatými vojenskými rozpočtami prinútila prehodnotiť doterajšiu politiku „neutrality“. Ako sa na celú vec pozerá Slovensko?
V prvom rade môžem za rezort diplomacie potvrdiť, že nás veľmi teší oficiálne podanie žiadosti o vstup do NATO zo strany Švédska a Fínska. Je to významná udalosť pre celú euroatlantickú bezpečnosť a našu kolektívnu obranu.
Aliancia sa posilní vojensky aj politicky
Vstupný proces do NATO nemá „do bodky“ určený postup, a preto sa jeho priebeh môže rôznym spôsobom líšiť. Žiadosť Fínska a Švédska o členstvo v Aliancii musí odobriť všetkých 30 členských krajín, až následne môžu byť začaté prístupové rokovania. Tento proces potrvá pár týždňov, a to bez ohľadu na to, že dnes počujeme z Ankary či Záhrebu isté výhrady proti vstupu našich severských partnerov do NATO.
Nepochybujem o tom, že na konci dňa všetci spojenci súhlasia, že rozširovanie je dôležité. Je to cesta ako nielen vojensky, ale aj politicky a medzinárodne posilniť našu obrannú organizáciu a rozprestrieť jej dáždnik ponad ďalšie krajiny.
Som preto rád, že Chorvátsko aj Turecko spoločne so svojimi výhradami, ktorým Aliancia venuje pozornosť a neignoruje ich, prejavili ochotu rokovať. Verím, že sa podarí prekonať rozdiely, pretože by nebolo správne, ak by podobné bilaterálne nezhody, obavy či spory hatili tento historický míľnik.
Žiadna agresívna expanzia ani provokácia
Fínsko ako neutrálny štát a Švédsko ako štát, ktorý nie je viazaný vojenskými alianciami, sú členskými štátmi Európskej únie a našimi dlhoročnými partnermi v rôznej spolupráci s NATO. Zdieľajú demokratické hodnoty, princípy právneho štátu a sú pripravené prevziať záväzky vyplývajúce z členstva v Aliancii.
Vstup týchto krajín do NATO nie je agresívnou expanziou, ako sa nám to snaží už niekoľko týždňov nahovoriť kremeľská propaganda. Naopak, je to priamy dôsledok agresie Ruska voči Ukrajine.
Nebyť anexie Krymu, Moskvou zrežírovaného vojenského konfliktu na Donbase a teraz aj vojny proti Ukrajine, tak NATO by nemalo žiadny dôvod rozmiestňovať svoje štruktúry a jednotky, či už v Pobaltí, alebo dnes na východnom krídle vrátane územia Slovenska.
Putinovi sa za tri mesiace vojny podarilo doslova otočiť verejnú mienku severanov. Kým pred vojnou sa fínska verejná podpora pre vstup do NATO pohybovala okolo 20 – 25 %, po ruskej invázii na Ukrajine sa dostala na momentálnu úroveň 76 %. Vo Švédsku chce do NATO vstúpiť 57 %.
Myslia pritom v prvom rade na bezpečnosť svojich občanov, pretože si ich životy cenia najviac. Vedia, že v Aliancii platí – jeden za všetkých, všetci za jedného – a ja som rád, že Slovensko je už 18 rokov členom tohto najsilnejšieho obranného zoskupenia na svete.
Rusko si naďalej „pôjde svoje“
Nemalo by nás už prekvapovať, že Rusko na rozhodnutie Švédov a Fínov reaguje svojou ironickou, či dokonca agresívnou rétorikou a pokračujúcimi hybridnými aktivitami ako zo sovietskej učebnice.
Mocní v Kremli sa len ťažko vysporiadajú s tým, že dva nezávislé európske štáty sa slobodne rozhodli, kde chcú patriť. Cez dezinformačné weby a propagandistické kanály nás budú sluhovia Putinovho režimu presviedčať, že NATO je agresívna organizácia, ktorá len provokuje Rusko. Všetko sú to však zámerne šírené nezmysly a lži.
eď príklady hybridných útokov na budúcich členov NATO sme videli aj v minulosti, či už keď Čierna Hora vstupovala do Aliancie, alebo v prípade diskreditačnej kampane namierenej proti NATO v Severnom Macedónsku.
Je teda pravdepodobné, že Rusko bude pokračovať v týchto provokatívnych aktivitách, vrátane „náhodných“ narušení vzdušného priestoru alebo teritoriálnych vôd Fínska a Švédska, čo sa už stalo aj v minulosti. A nemožno vylúčiť ani kybernetické útoky.
V skutočnosti sa im však len ťažko podarí prekryť skutočnosť, že si Putin opäť strelil do nohy. Myslel si, že nás rozdelí, rozháda či aspoň zneistí a vyľaká. Stal sa však presný opak. Západ je dnes jednotnejší a koordinovanejší než kedykoľvek predtým a prispelo k tomu práve Rusko.
Ak sa prezidentovi Putinovi útokom na Ukrajinu niečo „podarilo“, je to ešte pevnejšie zjednotenie NATO, EÚ a medzinárodného demokratického spoločenstva. Škoda len, a to nikdy nesmieme zabudnúť pripomínať, že tú najväčšiu cenu za toto všetko platí krvácajúca Ukrajina a jej občania. Preto budeme aj naďalej stáť po jej boku a pomáhať, ako sa len dá.
