Konferencia o budúcnosti Európy nemá byť o bezbrehom vychvaľovaní EÚ. Naopak, cieľom je spätná väzba „zdola“. Chceme preto vyjsť z „bublín“ a pozvať občanov na celospoločenskú diskusiu o tom, čo nám členstvo v EÚ dáva, kde má zmysel posilniť spoluprácu a kde si pre zmenu lepšie poradíme sami, píše v komentári štátny tajomník rezortu diplomacie, Martin Klus.
Už pár rokov stojí Európska únia na križovatke, kde akoby čakala na „zelenú“ od členských štátov. Je jasné, že bez poctivého zhodnotenia doterajšieho fungovania Únie sa jej ďalšie smerovanie určiť nedá. Pandémia ochorenia COVID-19 potrebu pomenovania súčasného stavu v EÚ ešte znásobila.
Do akej miery dnes úroveň spolupráce členských štátov EÚ vyhovuje potrebám občanov? Aké sú silné a slabé stránky zjednotenej 27-mičky a čo potrebujeme nastaviť lepšie, ak sa chceme po „dobe koronavírusovej“ vrátiť do „nového normálu“ ako rešpektovaný globálny hráč? To všetko sú otázky, na ktoré sme ešte nedostali úplné odpovede.
Jedno vieme určite: na formulovaní návrhov a nápadov, čo potrebujeme zmeniť a najmä, ako to potrebujeme zmeniť, sa nevyhnutne musia podieľať občania. To ich očakávania a predstavy sú kľúčové. A práve so snahou poznať názory a získať podnety aj od ľudí, ktorí nie sú expertmi na fungovanie EÚ či nejakú konkrétnu tému, sa púšťame do Konferencie o budúcnosti Európy.
Šanca ovplyvniť EÚ na desaťročia dopredu
Sme na začiatku niekoľkomesačného procesu s otvoreným koncom. Čo však vieme naisto už teraz je, že Konferencia o budúcnosti Európy bude tým úspešnejšia, čím väčší záujem vyvolá u širokej verejnosti. Tentoraz nebudú politici hovoriť občanom, ako má EÚ vyzerať najbližšie roky. Meníme si úlohy, ideme sa vzájomne počúvať. Konferencia o budúcnosti Európy nemá byť o bezbrehom vychvaľovaní EÚ. Spätná väzba „zdola“, od občianskej spoločnosti, jednotlivcov a skupín, mimovládnych organizácií, záujmových či profesijných spolkov, ale tiež predstaviteľov miest a obcí, je kľúčom k naplneniu cieľa tohto ročného reflexného procesu. Bez nej sa správnym smerom nepohneme.
Chceme vyjsť z „bublín“ a pozvať občanov na celospoločenskú diskusiu o tom, čo nám členstvo v EÚ dáva, kde má zmysel posilniť spoluprácu a kde si pre zmenu lepšie poradíme sami. Žiadna téma nemôže zostať tabu. Už dnes môžu občania vyjadriť svoj názor, a to priamo v slovenčine, vďaka viacjazyčnej digitálnej platforme.
Nenechajme o našej budúcnosti v EÚ rozhodovať napríklad tých, ktorí ju cez rôzne iracionálne argumenty jednoducho nenávidia, a to len preto, lebo sa nám nechce zapojiť do debaty alebo sa ako podporovatelia európskeho projektu cítime spokojní. Teraz je ten správny čas diskutovať o tom, či chceme viac alebo menej kompetencií, širšiu spoluprácu alebo naopak väčšiu suverenitu, a to v akých oblastiach.
Argumentujme, ale bez konšpirácií a demagógie. Potrebujeme fakty a dáta, no zároveň aj skúsenosti z reálneho života, bez ktorých by bolo plánovanie budúcnosti povrchné. Povedzme si otvorene čo nám členstvo v Únii dáva, kde má zmysel posilnenie koordinácie a kde si pre zmenu myslíme, že by sme si lepšie poradili sami.
Aj Slovensko môže zatočiť kormidlom EÚ. Lenže stačí hovoriť o tom, čo je alebo čo bude výhodné pre Slovensko?
Biť sa do pŕs nestačí, chce to diskusiu
Európska únia, ktorej som otvoreným podporovateľom, nie je ani zďaleka bezchybná, no podľa mňa si nezaslúži zatratenie. EÚ je náš domov, životný priestor, ktorý stále ešte nemá lepšiu, ba ani len rovnocennú alternatívu. Konferencia o budúcnosti Európy nemá byť o spochybňovaní európskeho projektu. A nemá byť ani o výlučnom presadzovaní našich národných záujmov.
Diskutovať by sme mali aj o tom, čo máme v EÚ spoločné, v akom stave sú hodnoty, ktoré zdieľame, výhody, ktoré si užívame a povinnosti, o ktorých plnenie sa máme spravodlivo deliť. Pomenujme to, čo nás všetkých v EÚ robí silnými a výnimočnými. Obhajoba našich národných záujmov v rámci diskusie o budúcnosti Európy by nemala byť hrdým bitím do pŕs.
Položme si napríklad aj otázku, či nie je predsa len možné posilniť Úniu tak, že posilníme našu spoluprácu so zvyšnými 26 členskými štátmi EÚ. Hľadajme odpoveď na túto otázku tak. ako budeme hľadať riešenie stoviek ďalších podnetov.
Pošlime náš hlas z regiónov Slovenska do celej Európy a prispejme tak k tvorbe takej novej Európy, v akej chceme žiť a akú chceme zanechať aj našim deťom.
Na rezorte diplomacie SR sme si nedávno nechali vypracovať prieskum verejnej mienky, podľa ktorého by takmer polovica opýtaných (49,1 percenta) privítala viac informácií o tom, ako EÚ funguje.
#MYSMEEÚ aj Národný konvent o EÚ
Tento dopyt po informáciách som v posledných týždňoch cítil aj ja, keď som osobne navštívil alebo som sa na diaľku prihovoril poslankyniam a poslancom viacerých mestských zastupiteľstiev a VÚC. Sú to práve komunálni politici v „prvej línii“, ktorí majú najbližšie k občanom a poznajú ich každodenné potreby.
Nezabúdam ani na mladšiu generáciu, a preto som prijal niekoľko pozvaní na diskusie so žiakmi a študentmi, pretože už aj oni vnímajú, ako intenzívne EÚ ovplyvňuje ich životy, napríklad pri možnosti štúdia v zahraničí. Pevne dúfam, že podobné stretnutia budú pokračovať aj s príchodom nového školského roka, a to nielen virtuálne, cez počítač.
Teším sa, že už koncom leta a začiatkom jesene sa budem môcť s mnohými z vás stretnúť osobne v uliciach miest a obcí, na školách či univerzitách pri našej „tour de Slovakia“, roadshow po našich regiónoch. Už v lete sa chystáme priamo za vami, aby ste nám povedali, ako Úniu vnímate a akú ju chcete.
O tomto má byť projekt #MYSMEEÚ, prvý z dvojice pilierov slovenskej verzie Konferencie o budúcnosti Európy, ktorý sa dlhodobo zameriava na širokú verejnosť. Druhým dôležitým pilierom bude už na jeseň Národný konvent o EÚ. Tento formát je tu s nami druhú dekádu, no stále predstavuje užitočnú platformu pre expertov z rôznych oblastí. Už teraz je na stole množstvo zaujímavých tém, ako napríklad kvalita služieb počas pandémie. Naše deti sa zo dňa na deň museli začať učiť z domu, čo otvára otázku napredovania digitalizácie na Slovensku. Silnou témou je aj životné prostredie, s čím súvisí napríklad aj dostupnosť pitnej vody aj budovanie čističiek odpadových vôd. V neposlednom rade je potrebné hovoriť aj o sprístupnení či skvalitnení cestnej infraštruktúry, ktorá je rovnako dôležitá v každodennom živote občanov.
Všetky podnety od občanov sa budeme snažiť nielen zaznamenať, ale aj zapracovať do odporúčaní, ktoré Slovensko, takpovediac, odnesie do Bruselu našim európskym partnerom. Zaistíme, aby nás bolo v Európe počuť. Dovtedy však platí, že to najlepšie, čo môžeme urobiť pre našu vlastnú budúcnosť, je využiť túto príležitosť, diskutovať a prispieť tak k formovaniu modernejšej Európy.
