Prístupové rokovania s Albánskom aj Severným Macedónskom nebudú jednoduché, no je nevyhnutné začať ich čo najskôr a potvrdiť európsku perspektívu tomuto ťažko skúšanému regiónu.
Členstvo Slovenska v Európskej únii, od ktorého uplynulo sedemnásť rokov, patrí medzi najúspešnejšie obdobia v našej novodobej histórii. Úspešne sme sa integrovali do spoločenstva založeného na princípoch slobody, demokracie a právneho štátu. Nikto netvrdí, že by sme my, či naši partneri boli dokonalí a zložito fungujúca EÚ už vôbec nie. Je to však to najlepšie, čo aktuálne máme a nič lepšie, čo by nám ponúkalo bezpečnosť, stabilitu a prosperitu sa nám nateraz ani zďaleka nerysuje. O to viac, že vďaka Únii máme istotu, že sa nebude rozhodovať o nás bez nás. EÚ nie sú „oni“, tam niekde v Bruseli, ale sme to my všetci.
Dnes však Európa stojí na križovatke, kam sa dostala po rokoch riešenia rôznorodých výziev, čeliac pritom odchodu kľúčového člena, Spojeného kráľovstva, aj pandémii Covid-19, ktorá ešte viac obnažila dávno známe problémy. Na dreň sa ukázalo, v čom Európa zaostáva. A preto je najvyšší čas začať hovoriť o tom, kam chceme, aby sa EÚ posunula.
Príležitosť pre potrebnú reflexiu prináša Konferencia o budúcnosti Európy, ktorá na európskej úrovni aj na Slovensku odštartuje symbolicky na Deň Európy, v nedeľu 9. mája. My na rezorte diplomacie máme silný záujem na tom, aby sa do podujatí zapojilo čo najviac občanov, zástupcov samospráv, predstaviteľov podnikateľskej a akademickej obce, ako aj médií. Nadiktovať kľúčové zmeny zvrchu, bez dialógu s občanmi, by nebolo správnou cestou. Vždy je dobré, keď reformy vychádzajú z aktívnej diskusie širokej verejnosti. Ak chceme vybudovať „Európu zajtrajška“, musíme poznať názory tých, ktorí v nej budú žiť.
A keďže Slovensku veľmi záleží na tom, aby sa spoločný priestor slobody a demokracie, ktorý predstavuje EÚ, rozrastal o ďalšie štáty, súčasťou Konferencie o budúcnosti Európy musia byť aj naši partneri na západnom Balkáne. Bez nich nebude projekt „európskej rodiny“ nikdy úplný, čo som jasne tlmočil aj počas mojej nedávnej návštevy Severného Macedónska a Albánska.
Obe krajiny už splnili požiadavky na začatie prístupových rokovaní, preto by sme v otázke rozširovania mali prejsť ku konkrétnym aktivitám v podobe prístupových rokovaní. Je to naliehavé z hľadiska stability a bezpečnosti regiónu, kde majú svoje záujmy nielen európske štáty, ale tiež pre zachovanie kredibility Únie, ktorá integráciu tomuto regiónu v nejakej podobe sľubuje už desaťročia. Dynamický, transparentný a predvídateľný prístupový proces je v záujme nás všetkých, lebo je najlepším riešením pre zmeny v regióne, ktorú budú prospešné pre všetkých. Vrátane Slovenska. Aj preto musíme ďalej aktívne pomáhať svojim partnerom v regióne západného Balkánu na ich ceste do EÚ. Som si istý, že sa nám to už čoskoro viacnásobne vráti.
