To, čo nás pod Vyšehradom spája, by malo byť aj po 30 rokoch silnejšie ako to, v čom sa rozchádzame.
Bol studený február 1991, keď traja štátnici – československý prezident Václav Havel, poľský prezident Lech Wałęsa a maďarský predseda vlády József Antall – vo Vyšehrade prijali deklaráciu o spolupráci stredoeurópskych národov.
Položili tak základný kameň novej regionálnej platformy. Po rozdelení ČSFR sa zoskupenie zmenilo na Vyšehradskú štvorku, známu aj pod skratkou V4.
Keď sa obzrieme späť za tridsaťročnou cestou, ktorú sme spolu prešli, vidíme zdolané prekážky aj dosiahnuté ciele. Tým nepochybne najdôležitejším bola demokratická a ekonomická transformácia, ako aj budúce členstvo v EÚ a NATO.
Tento cieľ sme úspešne splnili, no aj po naplnení euroatlantických integračných snáh zostala V4 jedným z najdôležitejších formátov našich vzťahov. Dodnes vytvára unikátny priestor pre spoluprácu.
Medzi úspechy možno nepochybne zaradiť aj podporu občianskej spoločnosti, kultúry, výskumu či vzdelania v réžii Medzinárodného vyšehradského fondu – dosiaľ jedinej „kamennej“ inštitúcie V4, ktorá vznikla z iniciatívy Slovenska.
A nezabúdajme ani na to, že V4 vedie pravidelný dialóg s krajinami Východného partnerstva a regiónu západného Balkánu. Pandémia COVID-19 navyše význam našich susedských vzťahov, vrátane zdieľania skúseností, pomoci a rýchlej výmeny informácií, ešte viac zvýraznila.
Zároveň sme však zoskupením štyroch rovnocenných a suverénnych štátov, a preto hoci zdieľame pohľady na mnohé otázky a usilujeme sa o presadzovanie spoločných záujmov v rámci EÚ, nezriekame sa ani vlastných názorov. Obzvlášť v témach, kde sa zhoda medzi nami hľadá ťažšie.
Slovensko je ako jediné z V4 členom eurozóny, preto je pochopiteľné, že sa snažíme rozvíjať aj iné formáty spolupráce. To, že nemáme rovnaké postoje či záujmy v niektorých oblastiach ešte neznamená, že v iných nemôžeme pragmaticky spolupracovať.
Alebo nebodaj, že Vyšehradskú štvorku „zrádzame“, ako zvyknú hovoriť aj niektorí menej zahraničnopoliticky zorientovaní politici na Slovensku. V4 hovorí spoločným hlasom tam, kde nachádzame zhodu. A práve to by mal byť aj náš „plán práce“ do ďalších rokov.
ZDROJ: http://www.tyzdennikkoment.sk/klus-dobre-susedske-vztahy-su-na-nezaplatenie/
