Vlani si Európska únia znovu uvedomila svoje limity, no zároveň ukázala svoj nezastupiteľný význam pre členské štáty v časoch krízy.
Spomedzi európskych udalostí minulého roka vidím hneď niekoľko míľnikov, ktoré si s odstupom času zaslúžia prívlastok „významné“. Ako štátny tajomník rezortu diplomacie považujem za dôležité spomenúť najmä tie, ktorým sme sa vlani najintenzívnejšie venovali.
V druhom „pandemickom“ roku sme si znovu na vlastnej koži potvrdili, že len spolu sme silnejší a koronakríza nie je iba výzvou, ale aj príležitosťou, ktorú treba využiť. Zúročili sme doterajšie skúsenosti a uvedomili sme si, že ak chceme lepšie chrániť občanov, medzinárodná solidarita a spolupráca sú tým správnym receptom.
Pravdaže, EÚ si pod ťarchou pokračujúcej pandémie ochorenia COVID-19 opäť uvedomila aj svoje limity, a to vo viacerých oblastiach. Zároveň však ukázala svoj nezastupiteľný význam pre členské štáty v čase krízy.
Z nádeje sa stala realita
Využívanie jednotného trhu je jednou z hlavných výhod nášho členstva v EÚ. Vďaka nemu máme zabezpečený plynulý cezhraničný pohyb občanov, tovarov a služieb, a preto bolo aj v roku 2021 v životnom záujme Slovenska zachovanie jeho funkčnosti bez ohľadu na pandemickú situáciu. A to sa nám do veľkej miery aj podarilo.
Okrem toho považujem za míľnik uplynulého roka spustenie očkovania. Účinná a bezpečná vakcína bola najskôr iba nádejou, no vlani sa stala realitou. Spoločne s ďalšími štátmi únie sme zorganizovali nákupy aj distribúciu vakcín, a to navzdory opakovaným porušeniam dodávateľských zmlúv zo strany niektorých farmaceutických firiem.
Pokračovali sme aj v zlaďovaní protipandemických opatrení, najmä v oblasti cestovania, čo dodnes chráni zdravie stámiliónov Európanov a uľahčuje nám každodenné životy. Za veľký úspech považujem aj sfunkčnenie tzv. digitálnych COVID certifikátov EÚ, ktorých zavedenie medzi prvými navrhovalo práve Slovensko. Z údajného „strašiaka z Bruselu“ sa stal moderný symbol otvorenej a bezpečnejšej Európy v čase pandémie, využiteľný na cestovanie aj na vnútroštátne účely. Vďaka tomu prispel k oživeniu cestovného ruchu a desaťtisíce ľudí, ktorí denne prekračujú hranice, odbremenil od nadbytočnej byrokracie.
Pokrok na ceste k zelenšej Európe
V roku 2021 sa EÚ tiež posunula bližšie k ekologickejšej, digitálnejšej a inovatívnejšej budúcnosti a ukázala, že má na to byť lídrom v boji proti zmene klímy. Rozsah ekonomických a sociálnych dosahov pandémie bude mimoriadny, a preto je pre štáty únie kľúčové čím skôr implementovať národné plány obnovy. Teší ma, že ten slovenský sa už podarilo schváliť a vítam, že popri zavádzaní reforiem nezabúdame ani na princípy právneho štátu, ktoré sú základným kameňom európskeho spoločenstva.
Takisto nám nie je jedno, v akom stave odovzdáme planétu budúcim generáciám, a preto som rád, že EÚ predstavila konkrétny plán, ako chce do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu a už do roku 2030 znížiť emisie aspoň o 55 percent. Tým plánom je jeden z najdôležitejších balíkov legislatívnych návrhov EÚ za posledné roky s názvom „Fit for 55“, ktorý vytvára podmienky na udržateľnejšiu budúcnosť a zdravšie prostredie, v ktorom žijeme.
EÚ si pod ťarchou pokračujúcej pandémie ochorenia COVID-19 opäť uvedomila aj svoje limity, a to vo viacerých oblastiach. Zároveň však ukázala svoj nezastupiteľný význam pre členské štáty v čase krízy.
Aj my môžeme zatočiť kormidlom EÚ
Práve v týchto náročných časoch potrebujeme viac než kedykoľvek predtým načrtnúť podobu „Európy zajtrajška“, ktorú nielenže musíme spoločne vytvoriť, ale najmä pre ňu získať podporu verejnosti. Nadiktovať kľúčové zmeny zvrchu, bez dialógu s občanmi, by bolo cestou do pekla a vodou na mlyn rôznych radikálov, ktorí rozhodne nemajú dobré úmysly, pokiaľ ide o budúcnosť spoločnej Európy.
A práve príležitosť na tento dialóg naďalej ponúka Konferencia o budúcnosti Európy. Nie je to len iniciatíva Bruselu, ale celospoločenská diskusia, vďaka ktorej sa EÚ posunula opäť o čosi bližšie k občanom, a to veľmi vítam. Ide o príležitosť pre verejnosť, ktorá môže sformulovať očakávania od EÚ a načrtnúť, ako chce, aby náš životný priestor fungoval v najbližších rokoch. Každý občan každého členského štátu môže vďaka nej symbolicky zatočiť kormidlom EÚ.
Slovensko pristúpilo k získavaniu spätnej väzby „zdola“ zodpovedne. Počas leta sme zorganizovali Roadshow o EÚ po regiónoch Slovenska, navštívili sme dvadsaťpäť miest, pripravili desiatky diskusií či rozhovorov so zaujímavými hostkami a hosťami a zozbierali vyše päťsto dotazníkov s názormi občanov. Nevynechali sme ani expertnú úroveň a pokračujeme v úspešnom formáte Národného konventu o EÚ. Naši diplomati zároveň v rámci projektu „Back to School“ zavítali na základné a stredné školy, ktoré kedysi navštevovali, aby diskutovali so študentmi o význame členstva v EÚ. V tejto iniciatíve budeme pokračovať aj v roku 2022, pretože chceme dostať mladých ľudí do centra pozornosti. Práve ich pohľad považujeme za mimoriadne dôležitý pre budúcnosť Európy.
Nezabúdame ani na naše susedstvo
Keď už je reč o budúcnosti Európy, veľmi oceňujem, že Slovensko patrilo aj v roku 2021 medzi najhlasnejších podporovateľov európskej integrácie krajín západného Balkánu. Na sklonku roka sme po náročných rokovaniach dosiahli dohodu na záveroch k rozširovaniu. Slovensku na tomto kompromise obzvlášť záležalo, pretože chceme, aby sa spoločný priestor slobody a demokracie, ktorý predstavuje EÚ, rozrastal o ďalšie štáty.
Vyslali sme preto jasný signál našim partnerom na západnom Balkáne, že nám na nich záleží a vidíme ich budúcnosti v EÚ. Už bol najvyšší čas prejsť od slov k činom, najmä v prípade otvorenia prístupových rokovaní s Albánskom a so Severným Macedónskom. Angažovanie sa slovenskej diplomacie ako dlhodobého podporovateľa európskej integrácie západného Balkánu bude pokračovať aj naďalej.
Ako vyjsť z koronakrízy silnejší
Aj po druhom roku prežitom v znamení boja s koronavírusom som presvedčený, že spolupráca, solidarita, schopnosť poučiť sa z chýb a vymieňať si skúsenosti sú spolu s poctivou diskusiou tým, čo aj v čase krízy robí z Európskej únie náš jedinečný životný priestor. Žiadna lepšia, ba ani len rovnocenná alternatíva dnes neexistuje a každý, kto v snahe získať lacné politické body tvrdí opak, účelovo zavádza. Alebo nedovidí, respektíve nechce dovidieť, ani len za Lamanšský prieliv.
To, či aj v budúcnosti uspejeme v zdolávaní rôznych výziev, však závisí od dnešného nastavenia politík. Potrebujeme sa dostať z reakčného módu do akčného, čo sa snažím pripomínať aj ako tzv. minister pre budúcnosť, keď zastupujem Slovensko na európskych rokovaniach o tzv. strategickom výhľade. Cieľ je jasný. Nájsť recept, ako rýchlo a efektívne reagovať na každodenné problémy našich občanov a súčasne identifikovať budúce príležitosti hodné využitia. Pevne verím, že spoločnými silami budeme v roku 2022 bližšie k tomuto cieľu a konštatovanie, že z aktuálnej krízy vyjdeme posilnení, potom už nebude len prázdnou frázou.
