Neviditeľný koronavírus nás doviedol do najhlbšej finančnej krízy v povojnovej histórii Európy. Po misii „záchrana životov“, nás vo veľmi krátkom čase čaká misia „záchrana občanov pred sociálnymi tragédiami“, píše MARTIN KLUS. Únia podľa neho potrebuje spoločný záchranný plán čo najskôr.
Sú témy, o ktorých sa jednoducho nedá diskutovať na diaľku. Tisícky „záchranných“ miliárd pre Európu medzi také témy nepochybne patria. Aj preto navzdory epidemiologickým rizikám nastal čas stretnúť sa na reálnom summite tvárou v tvár, zasadnúť za jeden stôl a nájsť spoločné, európske riešenie. S týmto „nastavením“ išla na summit pod vedením premiéra Igora Matoviča aj slovenská delegácia.
Jedinečná príležitosť
Náš cieľ je jednoznačný: nájsť kompromisnú dohodu na budúcom rozpočte EÚ a najmä – urgentnom balíčku pomoci a pláne hospodárskej obnovy, ktorý nám má akútne pomôcť prekonať následky koronakrízy. Celkovo ide na roky 2021 až 2027 o sumu 1,074 bilióna eur doplnenú o fond obnovy s názvom „EÚ pre budúce generácie“, na ktorý si chce Európska komisia požičať 750 miliárd eur a členské štáty si ich prerozdelia v podobe grantov a výhodných pôžičiek.
Spolu teda ide o bezprecedentný objem prostriedkov v objeme viac ako 1,8 bilióna eur, ktoré máme príležitosť využiť nielen na rýchly reštart našich európskych ekonomík a zmiernenie recesie, ale aj na ich nevyhnutnú premenu smerom k zelenšiemu a viac digitálnemu hospodárstvu. Navyše, treba mať na pamäti, že pomoc, ktorá prichádza neskoro, nakoniec vôbec nemusí byť pomocou, preto sa musíme poponáhľať.
Dohoda na silnom, efektívnom a spravodlivom finančnom pláne vyšle zároveň jasný signál, že držíme pokope v dobrom aj v zlom. Zlyhanie by bolo len vodou na mlyn odporcom stabilnej, solidárnej a demokratickej Európy. Populistickí extrémisti naprieč Európou už evidentne čakajú na svoju príležitosť. To nemôžme za žiadnych okolností dovoliť, pretože to, ako vyzerajú členské štáty EÚ ako „pevnosti“, sme už mali možnosť zažiť pred pár týždňami. Za seba hovorím, nikdy viac.
Problémové návrhy
V čase, kedy píšem tento článok, sedia lídri vo vedľajšej miestnosti na svojom prvom zasadnutí a šerpovia s delegáciami čakajú na každú novinku, ktorá spoza dverí príde. Aj keď celková atmosféra už od rána potvrdzuje veľkú snahu dohodnúť sa čím skôr, rokovania vôbec nebudú jednoduché. Aj po tom, čo predseda Európskej rady Charles Michel zverejnil svoj návrh dohody, teda takzvaný negociačný rámec, je deliacich čiar stále veľa. Jedno je však isté – bez súhlasu všetkých členských štátov sa nepohneme vpred a na dosiahnutie vyváženej dohody budú potrebné kompromisy. Šporovlivá štvorica členských krajín – Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko – napríklad kritizuje veľký objem grantov a vyzýva na uprednostnenie pôžičiek. A najmä Holanďania žiadajú striktnú kontrolu využitia mimoriadnych prostriedkov.
Návrh z Michelovej dielne tiež čistým prispievateľom sľubuje možnosť zachovania rabatov pri financovaní klasického rozpočtu EÚ. Ide o zľavy, ktoré sa odpočítajú od ich národných príspevkov do spoločného rozpočtu, pretože tieto majú ako najbohatšie krajiny údajne veľmi vysoké. To sa zas nepozdáva ostatným, lebo zľavy odchodom Spojeného kráľovstva, ktoré tieto ich pôvodne vymyslelo, mali stratiť zmysel.
Problémom môže byť aj Maďarsko, ktoré veľmi citlivo vníma tlak na dodržiavanie vlády zákona, na ktoré chcú niektoré štáty a asi aj väčšina Európskeho parlamentu poskytnutie prostriedkov viazať. Tak či onak, faktom zostáva, že ak má byť plán obnovy užitočný, jednotlivé členské štáty sa musia k peniazom dostať čím skôr. A na to, aby sa k nim dostali, potrebujú mať vlastné národné plány obnovy, v ktorých popíšu, ako a na aké reformy plánujú pomoc čerpať. Inými slovami, prístup k peniazom bude podmienený: každý členský štát si musí do jesene splniť svoju domácu úlohu a „zmeniť sa k lepšiemu“ v oblasti investícií, vytvárania nových pracovných miest, posilňovania sociálnej odolnosti či zelenej a digitálnej transformácie. Sme zároveň pripravení viesť o tom širokú celospoločenskú diskusiu.
Tradičné politiky a nové zdroje
Naša pozícia je od začiatku jasná. Chceme hľadať riešenia a nie staré, či nové problémy. Sme pripravení dohodnúť sa a rozhodne nebudeme klinom, ktorý chce štiepiť európsku jednotu. Nie je žiadnym „diplomatickým“ tajomstvom, že návrh dohody sme ešte pred summitom označili za pozitívny krok správnym smerom. Oceňujeme najmä väčšiu dôveru zo strany „bruselských“ lídrov, ktorú vidíme v bezprecedentnej miere flexibility v rámci implementačných podmienok.
Pozitívne vnímame aj zachovanie výšky prostriedkov pre tradičné politiky kohézie zameranej najmä na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, či podpory našich poľnohospodárov, ktorí si zaslúžia férovejší prístup a podmienky na trhu. Sme tiež pripravení diskutovať o odvážnych plánoch EÚ na nové vlastné zdroje. V tejto súvislosti sa spomína najmä uhlíkové clo, poplatky za nerecyklované plastové obaly, či digitálna daň, pričom tieto nové zdroje peňazí znamenajú zníženie nášho odvodu do spoločnej „európskej“ pokladnice a súčasne neprinesú ďalšie zaťaženie našich občanov. Naopak, mnohé z nich prispejú k napĺňaniu spoločných environmentálnych a klimatických cieľov.
Na čo si dať pozor
Na summite si ale musíme dať pozor hneď na niekoľko problematických bodov. Najdiskutovanejšou témou bude pravdepodobne väčšie prepojenie reálnych dopadov krízy a prerozdelenia finančných prostriedkov určených na reformy. Tomuto zámeru síce rozumieme, ale odmietame, aby proces plánovania štrukturálnych reforiem a investícií sprevádzalo príliš veľa neistoty. Najkritickejšie preto vnímame návrh šéfa Európskej rady Charlesa Michela, že až 30 percent zdrojov z Nástroja na obnovu a posilňovanie odolnosti (RRF) by sa štátom pridelili až v roku 2023, a to na základe poklesu HDP v rokoch 2021 až 2022. Z nášho pohľadu musí byť prerozdelenie nielen viac predvídateľné, ale musí predísť aj prípadnej zvláštnej motivácii – snažiť sa v obnove svojich ekonomík čo najmenej, aby ste dostali čo najviac.
Zhrnuté a podčiarknuté, Slovensko má šancu získať približne dve eurá z každého jedného, ktorým prispejeme do rozpočtu. A snáď nikto v tejto súvislosti nepochybuje o tom, že veľkou výzvou pre nás bude tieto peniaze efektívne a transparentne minúť na zmysluplné reformy či investície. To je predpokladom na to, aby sme z pandémie koronavírusu paradoxne vyšli modernejší, silnejší a jednotnejší. A o to nám v rámci slovenskej delegácie v Bruseli všetkým ide.
