Či stálo ultimátum Richarda Sulíka za to, ukáže budúcnosť. Som pripravený vrátiť sa do parlamentu, ale budem veľmi smutný, keď sa táto koalícia rozpadne. A ešte smutnejší, ak by došlo k predčasným voľbám, osobitne po tom, čo predviedol expremiér Fico s ruským veľvyslancom, hovorí v rozhovore štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí MARTIN KLUS.
Martin Klus bol pred vstupom do politiky vysokoškolským pedagógom. Od roku 2016 je poslancom národnej rady za stranu SaS a od roku 2020 pôsobí ako štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Primárne je zodpovedný za agendu Európskej únie.
Aká bola vaša pozícia vo vládnej kríze?
Aj v rezorte zahraničných vecí sme vnímali, že v koalícii nefungovalo všetko dokonale a nedodržiavali sa dohody. Preto som bol rád, že sa v júli otvorila téma novej koaličnej dohody, v rámci ktorej sa mali nastaviť pravidlá tak, aby sa tá istá miera anarchie, ktorá panovala najmä v Národnej rade, už neopakovala.
Toto sa premárnilo a mediálne rezonovali najmä personálne požiadavky. Budem veľmi smutný, keď sa táto vládna koalícia rozpadne. A ešte smutnejší budem, ak by došlo k predčasným voľbám, v rámci ktorých by sa zmenila trajektória zahraničnej politiky.
Môže dôjsť k vážnemu obratu?
Je to reálna obava. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že tu je šanca, aby vládu zostavili dve, v súčasnosti opozičné politické strany, ktoré ešte v minulosti boli jednou politickou stranou. Osobitne po tom, čo predviedol expremiér Fico vo Zvolene s ruským veľvyslancom, mám vážne obavy, kam by sa pohla zahraničná politika na Slovensku, ak by sa dostali do exekutívy.
Stálo teda ultimátum Richarda Sulíka za to?
To ukáže budúcnosť. Ja som presvedčený, že dobrých priateľov robia dobré dohody a evidentne tie naše až také dobré neboli. Prišli aj osobné animozity, vymieňanie si rôznych odkazov cez sociálne siete. Z tohto ja rozhodne radosť nemám, mne osobne sa páči iný typ politiky.
Čo hovoríte na desať požiadaviek Igora Matoviča?
Ak sa naplnia personálne požiadavky, tak to považujem za šancu, ktorú by bolo veľmi zlé premárniť. Jednoznačne o nich treba rokovať.
Osobne ale skôr rátate s tým, že sa vrátite do parlamentu?
Ak táto požiadavka nastane, som na to pripravený. Nikto z nás nie je prilepený na stoličkách a všetci politickí nominanti sme si vedomí toho, že náš čas môže byť aj kratší ako štyri roky.
Konferencia o budúcnosti Európy
Prejdime k európskej politike. Nemecký kancelár v pondelok povedal, že by zrušil právo veta pri hlasovaniach o sankčnej a daňovej politike EÚ. Aká je v tomto pozícia Slovenska?
Prechod z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou je jednou z najviac rezonujúcich tém, ktoré vygenerovala Konferencia o budúcnosti Európy.
Pozícia Slovenskej republiky je pomerne jasná: Začnime sa venovať témam, ktoré nepotrebujú zmenu zmlúv. Na to, aby sme zmenili zmluvy, dnes potrebujeme jednomyseľnosť a vieme že sú tu viaceré štáty, nielen Poľsko a Maďarsko, ale aj Grécko a Švédsko, ktoré s tým majú problém. Načo zbytočne vyvolávať ďalší spor? Bola by to voda na mlyn tým, ktorí nás chcú rozdeliť.
Čo je však názor Slovenska na samotné právo veta?
Ja som ochotný diskutovať o zrušení práva veta napríklad v zahraničnopolitickej oblasti. Ale mám pomerne zásadný problém so zrušením v oblasti financií a daní.
V septembri k tomu budeme mať Strategickú komisiu pre záležitosti EÚ. Na tej sa budeme pýtať aj kolegov z iných rezortov, v ktorých oblastiach si zmenu vedia predstaviť.
Nemecký kancelár touto zmenou podmienil aj ďalšie rozširovanie Únie. Mohlo by právo veta zostať, aj keby mala Únia 36 členov?
Všetci sme sledovali, ako dlho, a podľa môjho názoru aj nepekne, sa naťahovala otázka kandidátskeho štatútu pre severné Macedónsko. A všetci sledujeme aj rôzne rozpačité hlasovania, ktoré tu máme zo strany niektorých členských štátov, najmä v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. A to nás je 27. Keď nás bude 30 a viac, tak bude hľadanie konsenzu ešte zložitejšie. Nemecko sa teda pozerá viac do budúcnosti, čo mi je sympatické.
Je to však reálna téma aj teraz. Pre potrebu súhlasu všetkých členských štátov Únia nekoná tak rázne, ako by si to možno vojenský konflikt zaslúžil.
To je pochopiteľná kritika. Ľudia, ktorí bojujú proti odstráneniu práva veta, častokrát zároveň hovoria, že Európska únia nie je dostatočne akcieschopná. Právo veta nie je vždy len v náš prospech. Nezriedka sa stáva, že niekto vetuje aj niečo, čo je v záujme Slovenskej republiky. Aj to berme do úvahy, keď sa pustíme do týchto diskusií.
O čom sa dnes najviac diskutuje v súvislosti s výsledkami Konferencie o budúcnosti Európy?
Primárnou otázkou je samotný legislatívny postup. Do akej miery môže napríklad Európsky parlament zažiadať o to, aby členské štáty zvolali konvent na otvorenie základných zmlúv? Tiež sa rieši, či sa do toho vôbec v prvej fáze púšťať a či radšej nezačať zmenami, ktoré sa dajú urobiť aj v rámci súčasných pravidiel. To je pozícia aj Slovenska. Vieme, ako ťažko sa rodila Lisabonská zmluva.
Čo sú teda tie zmeny, ktoré sa môžu urobiť hneď?
Napríklad požiadavka, aby mali všetky krajiny voľby do europarlamentu 9. mája, v Deň Európy. Neviem si ale predstaviť, že by sme mali volebný deň uprostred pracovného týždňa. Navrhoval by som, aby sme konkrétny deň nechali na členské krajiny s tým, že by voľby urobili v rovnakom týždni.
Veľká diskusia sa vedie aj o nadnárodných zoznamoch kandidátov. Tam si tiež neviem predstaviť, ako by sa dodržala nejaká forma parity. Ktorý z našich kandidátov by bol voliteľný aj v zahraničí? Možno Maroš Šefčovič, ale nie som si celkom istý, či má takéto ambície.
Všetko si to bude vyžadovať ďaleko komplexnejšiu diskusiu, ale ak nájdeme aspoň časť kompromisov, tak to budeme môcť považovať za veľmi úspešný proces.
Naplní to však sľuby dané občanom, že sa Únia zmení podľa ich požiadaviek?
Istá miera sklamania sa dá predpokladať, ale politika je umenie možného. Každý musí pochopiť, že nie všetko, čo sa dostane na papier, sa dostane aj do reality.
V rámci konferencie mi chýbala širšia diskusia o tom, v ktorých oblastiach má Únia udávať svetové trendy. Dlhodobo hovoríme o tom, že by sme mali ísť príkladom, pokiaľ ide o ochranu novinárov. Máme s tým svoje vlastné smutné skúsenosti a som rád, že Slovensko je v tomto smere trendsetterom.
Sloboda médií
V čom? Za meškanie s transpozíciou mediálnej legislatívy nám už hrozila pokuta a sľúbený ústavný zákon na ochranu novinárov je v nedohľadne.
Minimálne v tom, že tú tému otvárame. To, že sami nemáme splnené domáce úlohy, je iná stránka veci.
Je tu priestor na to, aby bola Únia oveľa aktívnejšia. Momentálne sa každý, kto nájde dostatok finančných prostriedkov na založenie webového portálu, môže tváriť ako novinár. To nie je v poriadku.
Komisárka Věra Jourová sľubuje 13. septembra predstaviť Európsky akt o slobode médií. Čakáte v ňom záväzné mantinely pre európske mediálne zákony?
Sú to také prvé kroky. Som rád, že sa Únia rozhýbala, ale viem si predstaviť, že by sme boli ešte ďaleko aktívnejší, napríklad v komunikácii prostredníctvom sociálnych sietí. V ich fungovaní je čo zlepšovať, pretože umožňujú prácu ľuďom, ktorí šíria nepravdy a častokrát až veľmi škodlivý obsah v neprospech EÚ.
Únia pristúpila k celoplošnému zákazu vysielania Russia Today a Sputnik, ale slovenské dezinformačné stránky, ktoré boli vo februári vypnuté, znovu fungujú. Pochybili sme v tom?
Chybou je, že sme im dovolili obnoviť svoju činnosť. Už dávno sme mali byť ďaleko prísnejší. Stále čakáme na legislatívu, ktorá bude komplexnejšia a efektívnejšia. Je to škoda a dôkaz, že sme znovu premárnili dobrú príležitosť.
Ruské víza
Na európskej úrovni sa debatuje o zrušení ruských víz. Aká je slovenská pozícia?
Aj táto téma momentálne viac Úniu rozdeľuje, ako spája. Tu je ale naopak Nemecko veľmi aktívne v zabránení tejto zmeny a dostáva sa do konfliktu s Poľskom, Fínskom, pobaltskými krajinami, dokonca aj predsedníckou Českou republikou, ktorá v podstate už od začiatku marca nevydáva ruským občanom víza.
Takže aj tu treba nájsť kompromis. Slovensko v tomto prípade zohráva istú mediačnú úlohu a snažíme sa nájsť niečo, čo bude akceptovateľné pre všetkých dvadsaťsedem krajín. Aj argumenty Nemecka, že treba mať na pamäti humanitárnu stránku veci, sú dobré.
Ako celkovo momentálne hodnotíte efektivitu sankcií?
Ich efektívnosť sa naplno prejaví práve v druhej polovici tohto roka, a potom najmä v roku 2023. Všetci, ktorí hovoria, že Rusku naše sankcie neškodia, vedome klamú. Máme tu úplne konkrétne čísla, ktoré hovoria jasnou rečou. Sankcie mali dopad na automobilový priemysel v Rusku, ale aj verejné financie ako také. Hospodárstvo Ruska čaká pokles.
Sankcie samozrejme nikoho netešia, lebo komplikujú život aj nám. Ale sú jedinou odpoveďou na hanebnú vojnu, ktorú Rusko spustilo v susednej krajine. A keďže sa jedná o jadrovú veľmoc, tak veľa iných možností nemáme.
Európske krajiny sa už aj tak pripravujú na prípad, že Rusko vypne plynovody. Nebolo by teda lepšie už dávno zrušiť dovoz plynu, aby sa dopad sankcií prejavil skôr?
Tu sa ukazuje, aké krátkozraké bolo, že sme sa po agresii Ruska v Gruzínsku a po anexii Krymu stále spoliehali na „lacnú“ ruskú ropu a plyn. Neriešili sme alternatívy a aj na Slovensku si môžeme sypať popol na hlavu, pretože miera závislosti je stále veľmi vysoká.
Takže teraz naháňame mačku za chvost. Verím však, že sa nám to podarí dohnať za niekoľko mesiacov. Ale treba pochopiť, že dnes nikto nemôže ohroziť svojich občanov a svoje hospodárstvo. Musíme mať k dispozícii aspoň garancie, že do toho pôjdeme v rámci Únie spoločne. Minimálne na túto zimu je Slovensko v relatívnom bezpečí aj vďaka pomerne vysokým zásobám, ktoré máme v zásobníkoch.
Darí sa Únii dnes riešiť problémy s právnym štátom v Poľsku a Maďarsku? Môžeme napríklad čakať posun v rámci článku 7 teraz, keď sa Poľsko a Maďarsko rozhádali? Prídu tieto krajiny o hlasovacie práva?
To je dobrá otázka. Doteraz to bolo najmä o tom, že si tieto krajiny kryli chrbát. Ako predsednícka krajina V4 cítime, že vzťahy medzi Poľskom a Maďarskom neboli nikdy horšie. Na druhej strane, táto téma ich stále spája. Treba si uvedomiť, že Poľsko tiež ide do volebnej kampane. Budúci rok na jeseň majú voľby, čiže ťažko teraz očakávať napríklad od strany Právo a spravodlivosť a lídra Kaczyńského, že sa otočí o 180 stupňov.
Ale predsa, ja by som úplne neporovnával situáciu v Poľsku s tou, ktorá je v Maďarsku. Maďarsko je zatiaľ jedinou krajinou, ktorá čelí takzvanému systému podmienenosti eurofondov a môže o ich časť prísť. Sám som zvedavý, ako to nakoniec dopadne.
Ak Komisia navrhne, aby Maďarsko prišlo o eurofondy, bude Slovensko hlasovať za?
Dôsledne si vyhodnotíme, aké konkrétne výčitky tam zaznejú. Ak sa bude javiť, že aj ostatné členské štáty s Komisiou súhlasia, tak si neviem predstaviť, že by práve Slovensko bolo proti.
