Vláda SR schválila Dohodu o obrannej spolupráci medzi SR a Spojenými štátmi.
Je to ďalší dôkaz o tom, že súčasná koalícia sa aj v zahraničnej a obrannej politike správa zodpovedne. Dohodu ešte musí ratifikovať pani prezidentka a odobriť NR SR. Po nedávnych skúsenostiach už tuším, že bude opäť „veselo“ a budeme mať plné ruky práce s vyvracaním nezmyslov.
Štandardná zmluva v oblasti obrany medzi SR a USA totiž vyvolala búrlivú diskusiu. Neprávom, a to nielen preto, že ide o zmluvu podobnú, či takmer identickú, akú uzavrela s Washingtonom už väčšina členských štátov NATO.Ale tiež preto, že napríklad jej prirovnania s rokom 1968 sa môže dopustiť len niekto, kto vedome klame a zavádza.
Ak totiž niekto čo i len trochu sleduje, čo sa deje v susednej krajine, ktorá už prišla o časť územia, v inej jej časti prebieha konflikt a práve v týchto dňoch čelí od svojho východného „veľkého“ suseda hanebným vyhrážkam ďalším konfliktom, ten musí pochopiť, že práve takúto zmluvu garantujúcu vyššiu mieru našej vlastnej bezpečnosti potrebujeme ako soľ.
Navyše, korene tejto dohody siahajú ešte do čias predchádzajúcej vlády, na čele ktorej stál Smer a aktívne ju podporoval. O to viac dnes bije do očí, že tí, ktorým ešte pred pár rokmi táto zmluva neprekážala, vrátane expremiérov Fica či Pellegriniho, dnes za potlesku prokremeľských trollov a dezinformačných webov zneužívajú dôležitú tému na získavanie hlasov zneistených občanov.
Namiesto politikárčenia s našou bezpečnosťou by som im odporúčal pozornejšie si naštudovať informácie o obrannej dohode s USA:
1. Suverenita a zvrchovanosť Slovenska zostanú zachované.
2. Žiadne americké základne u nás nevzniknú.
3. Investície do modernizácie obrannej infraštruktúry zlepšia podmienky pre našich vojakov.
4. Dohoda nepovoľuje trvalú prítomnosť amerických síl na Slovensku.
5. USA u nás nebudú môcť vykonávať nič, o čom by sme dopredu nevedeli.
A napokon – aj touto dohodou môžeme ukázať, že sme zodpovedným členom NATO, ktorý sa na kolektívnej obrane nielen „vezie“, ale do nej aj aktívne prispieva.