Pozitívny vplyv členstva v EÚ na našu krajinu je nespochybniteľný a som presvedčený, že rovnakú príležitosť si zaslúžia aj ďalšie európske krajiny, ak splnia stanovené kritériá, píše pri príležitosti 18. výročia slovenského členstva v EÚ štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Martin Klus.

Slovensko je už v Európskej únii „plnoleté“. Od vzácneho míľnika v našich moderných dejinách, 1. mája 2004, nedávno uplynulo 18 rokov. Presne toľko nám už členstvo v EÚ ponúka mier, slobodu a prosperitu. A presne toľko majú naši občania nielen slovenský pas, ale aj občianstvo EÚ, o čom sami, dobrovoľne a demokraticky, rozhodli drvivou väčšinou hlasov v doposiaľ jedinom platnom referende v roku 2003.

Na takzvané piate kolo rozširovania EÚ možno nazerať z viacerých perspektív – geopolitickej, sociologickej a azda už aj historickej. Symbolické zjednotenie západnej a východnej Európy prinieslo utuženie vzájomných vzťahov, posilnilo transformačné a demokratizačné snahy v krajinách, ktoré vtedy spoločne vstúpili do EÚ, a prinieslo im nové, nielen ekonomické príležitosti, úlohy a zodpovednosti.

Nedá mi však nespomenúť aj moju osobnú spomienku spätú s touto významnou udalosťou. V máji 2004 som bol čerstvým absolventom vysokej školy a pracoval som na svojej alma mater v rámci civilnej služby. Rok predtým som sa zúčastnil na referende o vstupe Slovenska do EÚ a bol som jedným z tých takmer 93 percent voličov, ktorí odpovedali „áno“ na otázku: „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?“ Ak by sa podobné referendum konalo dnes, hlasoval by som rovnako, a možno ešte odhodlanejšie, keďže vidím, čo všetko nám takmer dve dekády nášho členstva reálne priniesli.

Eufória po temnej „Mečiarovej ére“

S odstupom času považujem priam za „existenčné“ pre Slovensko, že po ťažkých rokoch geopolitického blúdenia a hazardu autoritárskej Mečiarovej vlády sme ako občania dokázali prekonať samých seba. Aj za cenu bolestivých reforiem sme splnili náročné politické a ekonomické kritériá, neskôr aj podmienky týkajúce sa vstupu do Schengenského priestoru (21. decembra 2007) či eurozóny (1. januára 2009). A výsledok?

Odvtedy sedíme za jedným stolom a reálne spolurozhodujeme o fungovaní či smerovaní celej EÚ, ktorá sa stala prirodzenou súčasťou našich domácich politík, ako aj každodenného života občanov. Doterajšie obdobie členstva Slovenska v EÚ bolo to najúspešnejšie v modernej histórii nášho štátu, čo presvedčivo dokazujú mnohé štatistiky. Či už hovoríme o možnosti občanov slobodne cestovať, pracovať, ako aj študovať v ostatných členských krajinách EÚ. Alebo o množstve benefitov, úľav a odstránených prekážok – všade tam je stopa spoločných európskych rozhodnutí v prospech občanov. V Európskom roku mládeže za všetky spomeňme aspoň nespochybniteľný prínos programu Erasmus+, ktorého 35. výročie si pripomíname tiež práve tento rok.

Členstvo v EÚ tiež výrazne posilnilo náš hlas v zahraničí. Ako krajina sme sa stali atraktívnejšími aj pre investorov z cudziny, čo je pre našu „proexportne“ orientovanú ekonomiku veľmi dôležité. Spoločný trh EÚ nám zaisťuje široký priestor odbytu, čím sa zvyšuje náš ekonomický potenciál. Čo je však ešte dôležitejšie ako hospodársky rast  – to je mier, sloboda, dodržiavanie ľudských práv, ako aj ďalšie hodnoty demokracie a právneho štátu. Bez nich by zvyšovanie prosperity Slovenska nebolo možné. Medzi výhody členstva v EÚ patrí aj spoločné nachádzanie riešení na výzvy, ktorým osobitne menšie krajiny nedokážu čeliť samé – čo ukázala pandémia COVID-19, vojna na Ukrajine, ale nepochybne to platí aj v prípade zdolávania dôsledkov klimatickej zmeny či ďalších globálnych výziev, vrátane boja s dezinformáciami a hoaxmi.

Niet (nielen) pre nás lepšej alternatívy

Európska únia, ktorej som otvoreným podporovateľom, nie je ani zďaleka bezchybná. Nakoniec je produktom nás ľudí a ako aj politický projekt umením možného. No podľa mňa si nezaslúži zatratenie, aké predvádzajú radikáli naprieč celou Európou. Naopak, EÚ je náš základný životný, politický, ekonomický i kultúrny priestor, ktorý so svojimi slobodami a mechanizmami stále nemá pre nás porovnateľnú alternatívu.  Aj preto považujem rozširovanie za jednu z najefektívnejších politík EÚ. Nielen pre jej transformačnú silu z pohľadu existujúcich členských štátov, ale aj kandidátskych krajín. Ak je totiž pozitívny vplyv členstva v EÚ na našu krajinu nespochybniteľný, som presvedčený, že rovnakú príležitosť si zaslúžia aj ďalšie európske krajiny, ak splnia stanovené kritériá – západný Balkán, ale v súčasnosti netreba zabúdať ani na Ukrajinu, Gruzínsko či Moldavsko.

Pre mier, stabilitu a prosperitu v Európe je rozhodujúce, aby možnosť vstúpiť do EÚ zostala otvorená aj pre ďalších kandidátov, ktorí s nami zdieľajú európske hodnoty. Jednou z hlavných úloh štátov, ktoré v roku 2004 vstúpili do EÚ, by preto malo byť to, aby využili svoje skúsenosti a aktívne podporovali nové kandidátske krajiny v ich ašpiráciách a napĺňaní stanovených kritérií. Kľúčovou výzvou dneška je nespomaliť v agende rozširovania pre pokračujúcu vojne na Ukrajine. A zároveň platí, že diskusie štátov EÚ o udelení štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu, ktoré považujem za správne a veľmi dôležité, nesmú ísť na úkor integračných ambícií krajín západného Balkánu.

Naozaj verím, že práve teraz máme jedinečnú príležitosť urýchliť program rozširovania. Balkánci by mali pridať v zavádzaní potrebných reforiem a plnení domácich úloh, no pripravenosť, otvorenosť a akcieschopnosť musí preukázať aj samotná Únia. Som rád, že Česká republika, ktorá už čoskoro prevezme od našich francúzskych priateľov predsedníctvo v Rade EÚ, je podobne ako Slovensko pevnou zástankyňu rozširovania. Obe naše krajiny a ich terajšie vlády si totiž uvedomujú, že rozširovanie by malo byť v strategickom záujme celej Európy. Pretože naše globálne ambície sa budú odvíjať aj podľa výsledkov, stability a bezpečnosti v našom bezprostrednom susedstve.

 

ZDROJ: https://euractiv.sk/section/rozsirovanie/opinion/martin-klus-pribeh-plnoleteho-slovenska-je-pre-susedov-unie-inspiraciou-i-poucenim/