Šéf Kremľa drzo požadoval, aby Severoatlantická aliancia nikdy nebola posilnená o Ukrajinu, no dosiahol opak. Najnovšie k vstupu do NATO „motivoval“ už aj dosiaľ vojensky neutrálne Švédsko a Fínsko.
Vlády v Štokholme a Helsinkách sa podľa nedávno zverejnených informácií dohodli, že už v druhej polovici mája spoločne predložia žiadosti o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO). Urobia tak len krátko pred júnovým summitom členských štátov Aliancie v Madride, ktorý bude, a to nielen z tohto pohľadu, významným stretnutím lídrov najsilnejšieho obranného zoskupenia na svete.
Moskva vyvolala obrat
Čo na to hovorí slovenská diplomacia? V prvom rade treba uviesť, že Švédi a Fíni sa takto rozhodli po rokoch spoločných vojenských cvičení a veľmi úzkej obrannej spolupráce s Alianciou. V kuloároch, medzi expertmi i diplomatmi, sa dávno hovorí, že Švédsko a Fínsko už akoby „jednou nohou“ v NATO boli.
No až doteraz si, nepochybne aj vzhľadom na verejnú mienku, starostlivo strážili svoju politiku vojenskej neutrality. Ruská anexia ukrajinského Krymu, Moskvou zrežírovaný konflikt na Donbase a naposledy podlá invázia ruských vojsk na Ukrajinu však vyvolali obrat vo verejnej i politickej mienke u našich severských priateľov.
Tiež si všímam, že Švédi a Fíni sa rozhodli pre vstup do NATO navzdory trúfalým varovaniam či dokonca hanebným vyhrážkam Kremľa, že ak dvojica severských štátov vstúpi do Aliancie, Rusi rozmiestnia pri pobaltských štátoch a Škandinávii jadrové zbrane.
Pýtam sa, čo si to vlastne Putinovo Rusko dovoľuje diktovať iným nezávislým, zvrchovaným a demokratickým štátom, kam smú alebo nesmú geopoliticky patriť, alebo ako má byť orientovaná ich zahraničná a bezpečnostná politika? Takéto niečo vláda SR a naša diplomacia vždy rázne odmietala!
Jednotnejší Západ
Povedzme to na rovinu – keď bude mať NATO po novom 32 členov, bude to len a len dobrá správa pre bezpečnosť a stabilitu celej Európy i sveta. Západ je dnes jednotnejší a koordinovanejší než kedykoľvek predtým a prispelo k tomu práve Rusko. Ak sa prezidentovi Putinovi útokom na Ukrajinu niečo „podarilo“, je to ešte pevnejšie zjednotenie NATO, EÚ a medzinárodného demokratického spoločenstva. Škoda len, že tú najväčšiu cenu za to platí krvácajúca Ukrajina. Putin si myslel, že nás rozdelí, rozháda či aspoň zneistí a vyľaká. Stal sa však presný opak.
Len a len vďaka členstvu v NATO má Slovensko tú najlepšiu bezpečnostnú poistku na svete. A po takejto poistke dnes evidentne túžia aj občania Švédska a Fínska. Podpora tamojšej verejnosti pre vstup do NATO výrazne stúpla – na zhruba 60 percent, nehovoriac o tom, že drvivá väčšina Fínov považuje v súčasnosti Rusko za vojenskú hrozbu. Odmietam tvrdenia, že ide o eskaláciu, alebo prípravu na konflikt. Chrániť naše krajiny a našich občanov je základnou úlohou Aliancie.
Dôležitá udalosť
Tak ako v našom prípade v roku 2004, aj v ich prípade to musí byť (a ja nepochybujem, že aj bude) ich vlastné, suverénne a slobodné rozhodnutie, ktorým chcú jasne vyjadriť príslušnosť k Západu a k hodnotám demokracie, slobody a právneho štátu.
Navyše – akúkoľvek žiadosť a vstup do Aliancie musí schváliť všetkých tridsať členských krajín NATO, čo je proces, ktorý môže trvať štyri mesiace až rok. Tak či onak, slovenská „plnoletá“ skúsenosť hovorí, že vstup do NATO pred 18 rokmi bola jedna z najdôležitejších udalostí našich moderných dejín, vďaka ktorej sme získali tie najvyššie možné bezpečnostné záruky.
