Tri ponaučenia pred skúškou

Schvaľovanie obrannej dohody s USA a stupňovanie napätia vo východnej Európe postavili Slovensko pred existenčnú skúšku. Od jej zvládnutia závisí naša budúcnosť.

Slovensko nie je ostrov ani most. Nežijeme vo vzduchoprázdne. Už osemnásť rokov stojíme oboma nohami v euroatlantickom priestore. A hoci sme rozlohou i počtom obyvateľov menším štátom, na turbulentné medzinárodné dianie nazeráme z exkluzívnej pozície – rovnocenne s našimi spojencami a partnermi z Európskej únie a zo Severoatlantickej aliancie. Táto skutočnosť a dnes už pre mnohých „samozrejmosť“, porovnateľná s pripojením na internet, však nie je večná. Tak ako nie je nezmazateľná ani naša sloboda, v ktorej vyše tri dekády žijeme.

Ukázalo sa to aj v týchto dňoch, keď sme chvíľami až so zdesením sledovali nechutné opozičné obštrukcie spojené so schvaľovaním obrannej dohody Slovenska s USA. A to všetko v čase zvyšujúceho sa napätia vo východnej Európe, ktoré vyvoláva agresívna a nepredvídateľná politika Putinovho režimu v Kremli. Že sa nás to netýka? Naopak, týka sa nás to, lebo nežijeme v bubline a máme historickú pamäť. Ukrajina, náš sused, trpí a my sa nemôžeme nečinne prizerať. Podporovať stabilitu, bezpečnosť a európsku budúcnosť Ukrajiny znamená podporovať aj Slovensko a jeho občanov.

Som presvedčený, že udalosti posledných dní postavili Slovensko pred ďalšiu existenčnú skúšku. Od toho, či ju zvládneme, bude závisieť naša vlastná bezpečnosť, stabilita a vôbec – samotná budúcnosť našej krajiny, postavená na euroatlantickom smerovaní. Preto považujem za dôležité zdôrazniť tri hlavné ponaučenia z aktuálneho diania.

Po prvé, dohoda o obrannej spolupráci medzi SR a USA dokazuje, že ako člen NATO vieme aj dávať, nielen prijímať. Ak sú akcieschopnejší naši spojenci, môžeme sa bezpečnejšie cítiť aj my. Nemáme byť „proruskí“ ani „proamerickí“. Máme byť proslovenskí a hájiť záujmy občanov Slovenska. Takto vyzerá skutočné vlastenectvo. A to ma privádza k druhému ponaučeniu.

Aktuálna diskusia na Slovensku, nielen o obrannej dohode s USA, ale aj o napätí medzi Ruskom a Ukrajinou, demaskovala opozíciu tvorenú pohrobkami oboch totalít – červenej aj hnedej. Mnohí z nich sa správajú tak, ako keby slúžili cudziemu štátu a jeho propagande, ktorú takmer do bodky kopírujú. Zámerne prehliadajú, kto je tu agresor, a zo skutočného útočníka robia obeť.

A do tretice, nezabúdajme, že zatiaľ čo sme svedkami vážneho ohrozenia mieru v Európe, u nás doma sa odohráva ďalší civilizačný zápas o budúcnosť Slovenska. Preto nesmieme poľaviť! Podobne, ako pripomíname Putinovmu Rusku, že len úprimná snaha o dialóg a skutočná deeskalácia napätia môžu viesť k mieru, musíme na Slovensku každý deň pripomínať občanom nenahraditeľný význam nášho členstva v EÚ a NATO. Len vďaka nemu sa, na rozdiel od našich susedov na Ukrajine, nemusíme báť zobudiť do každého nového rána. Mier, ktorý zažívame, totiž nie je samozrejmý. Treba ho ustavične a kolektívne brániť.