„Diskusia nebola jednoduchá, no uvedomovali sme si, že ak by sme sa nedohodli, došlo by k ďalšiemu podkopaniu pozície Európskej únie (EÚ) na západnom Balkáne. Kompromisnými závermi vysielame jasné signály smerom k dôležitému regiónu v našom susedstve, že nám na ňom záleží a vidíme jeho budúcnosti v EÚ. Z pohľadu Slovenska je kľúčové, že závery jasne zdôrazňujú záväzok k rozširovaniu EÚ, ktorého súčasťou je otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom bez ďalších zdržaní – toto bola požiadavka, z ktorej sme neboli ochotní ustúpiť. V tejto súvislosti ďakujem slovinskému predsedníctvu v Rade EÚ a všetkým zúčastneným za neúnavné odhodlanie dosiahnuť dohodu. Dnes sme našim priateľom na západnom Balkáne poskytli dôveryhodnú európsku perspektívu.“
Vyhlásil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) Martin Klus v utorok (14. decembra 2021) v Bruseli, po zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti (GAC).
Ministri a štátni tajomníci pre európske záležitosti členských krajín EÚ sa venovali najmä príprave blížiaceho sa zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutoční vo štvrtok (16. decembra 2021) v Bruseli. Jednou z najdôležitejších tém summitu lídrov EÚ bude koordinácia opatrení v rámci boja s pandémiou ochorenia COVID-19, a to najmä v súvislosti so zhoršujúcou sa situáciu naprieč Úniou a príchodom nového variantu koronavírusu „omikron“.
„Slovensko e zástancom spoločných európskych riešení a záleží nám na prijímaní takých opatrení, ktoré uľahčujú život občanov aj počas pandémie. Takým opatrením je nepochybne aj tzv. digitálny COVID certifikát EÚ, ktorého platnosť bude koordinovaná aj na európskej úrovni, čo vítame. Prioritou pre nás na Slovensku však zostáva najmä motivovať čo najviac ľudí k očkovaniu,“ zdôraznil v tejto súvislosti štátny tajomník MZVEZ SR Martin Klus.
Zároveň dodal, že hoci ide o veľmi citlivú tému, členské štáty EÚ by mali začať otvorene diskutovať a zdieľať svoje skúsenosti aj v otázke povinného očkovania občanov, osobitne starších ľudí.
Okrem témy boja s koronavírusom budú na programe summitu lídrov EÚ aj otázky bezpečnosti a obrany, migrácie či vonkajších vzťahov EÚ, a to s dôrazom na aktuálnu situáciu na bielorusko-poľskej hranici. Hlavy štátov a šéfovia vlád budú diskutovať aj o príprave summitu EÚ – Africká únia, problematike zvyšujúcich sa cien energií, ako aj o konflikte na východe Ukrajiny a súčasnom napätí medzi Kyjevom a Moskvou.
„Sme za bezpečnosť, spoluprácu a nedotknuteľnosť hraníc v Európe. Slovensko bude aj naďalej podporovať územnú celistvosť Ukrajiny ako suverénneho štátu v našom susedstve, a preto neuznávame ani ruskú anexiu Krymu,“ uviedol Martin Klus s tým, že politická vôľa je najdôležitejším prvkom dosiahnutia prímeria.
Slovinské predsedníctvo v Rade EÚ počas utorkového zasadnutia v Bruseli informovalo partnerov aj o pokračovaní Konferencie o budúcnosti Európy, v rámci ktorej naďalej intenzívne prebiehajú rozhovory s občanmi EÚ.
„Ďalšie plenárne zasadnutie v rámci Konferencie o budúcnosti Európy sa malo uskutočniť už tento týždeň, ešte pred Vianocami, avšak z dôvodu aktuálnej pandemickej situácie bolo presunuté na január. To nám aspoň dáva viac času na lepšiu prípravu a dôkladnejšie rozhovory s občanmi, o ktorých odporúčaniach budeme diskutovať,“ uviedol štátny tajomník rezortu diplomacie SR Martin Klus.
Ministri a štátni tajomníci sa počas zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti (GAC) venovali aj vývoju situácie v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu a hodnôt EÚ v rámci konania voči Poľsku a Maďarsku. Témou rokovania bol aj boj proti prejavom antisemitizmu a cestovná mapa pre európsky semester 2022.