Od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu a začiatku Putinovej vojny proti nášmu susedovi uplynul takmer mesiac. Mesiac plný veľkého utrpenia, ale aj zomknutia národa. Hrdinstvo ukrajinských mužov, žien a detí je pre nás všetkých vzorom. Uplynul takmer mesiac a my už nepochybujeme o tom, že za slobodu naozaj treba bojovať.
A sú to práve Ukrajinci, ktorí aj v týchto chvíľach celému svetu ukazujú, aké veľké odhodlanie a obete sú pripravení priniesť pre svoju slobodu. A treba dodať aj nezávislosť a bezpečie.
Agresor Putin rozpútal vojnu o naše hodnoty. Ruská federácia sa v dôsledku brutálneho režimu v Kremli stala hrozbou pre celú európsku bezpečnosť. Deň za dňom sledujeme narastajúce násilie okupačnej armády voči civilnému obyvateľstvu na Ukrajine. Putinovo konanie je v 21. storočí, po hrôzach nacizmu a komunizmu, neakceptovateľným barbarstvom, ktoré medzinárodné spoločenstvo nemôže nechať nečinným. A nečinne stáť nemieni ani Slovensko.
V tejto súvislosti som si všimol, že aj mesiac od vypuknutia vojny na Ukrajine majú mnohí občania stále množstvo oprávnených otázok o tom, čo tento konflikt znamená pre nás na Slovensku, či sa máme báť a či sa boje môžu rozšíriť aj k nám a podobne.
Rozhodol som sa preto stručne odpovedať na desať najčastejších otázok, ktoré od vás dostávam a ktoré najviac rezonujú aj na sociálnych sieťach:
1. Prečo je Rusko označované za agresora?
Pretože to, čo 24. februára 2022 urobil ruský prezident Vladimir Putin, bolo hrubé porušenie medzinárodného práva, suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Ide o najzávažnejšie porušenie medzinárodného práva, Charty OSN a viacerých medzinárodných dokumentov, ktorých signatárom je aj Ruská federácia.
Nehovoriac o dôvodnom podozrení z viacerých vojnových zločinov. Obzvlášť odsúdeniahodné sú pritom útoky na civilné ciele, vrátane nemocníc a škôl. Preto sme ako Slovensko hlasovali aj za rezolúciu Organizácie spojených národov (OSN), ktorá toto agresívne konanie Ruska voči ukrajinskému národu jednoznačne odsúdila.
2. Je bezprostredne ohrozená aj bezpečnosť Slovenska?
Netreba podliehať panike. Sme v bezpečí a ozbrojený vojenský konflikt na našom území je vďaka nášmu členstvu v NATO veľmi málo pravdepodobný. Síce nevidíme do plánov a uvažovania prezidenta Putina, ale hrubú červenú čiaru pre neho predstavuje kolektívna obrana NATO. Aliancia je pripravená brániť svoje územie, a to v Kremli veľmi dobre vedia.
Aliancia je, našťastie, niekoľkonásobne vojensky aj ekonomicky silnejšia ako Rusko, navyše je na celú situáciu zodpovedne pripravená. Na našom území bude zriadená medzinárodná obranná jednotka NATO, v ktorej budú pôsobiť vojaci našich viacerých spojencov, napríklad z Nemecka, Holandska, Česka, Poľska či Slovinska.
3. Čo v praxi znamená Článok 5 Severoatlantickej zmluvy?
V tomto článku sa jasne píše, že „ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým stranám (Severoatlantickej zmluvy) je považovaný za útok proti všetkým“. Alebo inými slovami – jeden za všetkých, všetci za jedného. Ide o najzákladnejší princíp, na ktorom stojí NATO a ktorý voláme kolektívna obrana.
V praxi to znamená, že ak by bol vojensky napadnutý čo i len jeden členský štát, všetky ostatné mu prídu pomôcť brániť sa, ak o to požiada.
4. Prečo NATO vojensky nezasiahne a prečo nie je možná bezletová zóna nad Ukrajinou?
NATO je obranná aliancia, ktorej hlavným poslaním je brániť bezpečnosť svojich členov. Hoci je Ukrajina našim partnerom, nie je členom Aliancie, a preto sa v súčasnosti neuvažuje o nasadení vojakov na jej území. Krajiny NATO však Ukrajine poskytujú humanitárnu a vojenskú pomoc, aby sa mohla lepšie brániť voči agresorovi.
A ak by NATO napríklad vyhlásilo bezletovú zónu nad Ukrajinou, muselo by ju vynútiť zneškodnením všetkých lietadiel, ktoré ju narušia, ale tiež protivzdušnej obrany, ktorá sa nachádza priamo na ruskom území. A to by znamenalo priamy vojenský konflikt medzi krajinami NATO a Ruskom s možnými nukleárnymi následkami.
5. Prečo Slovensko, spoločne so svojimi spojencami a partnermi z EÚ a NATO, podporuje Ukrajinu?
Ukrajinu, ukrajinský národ a jeho legitímne zvoleného prezidenta a tamojšiu vládu podporujeme, pretože boli nepochopiteľne a brutálne napadnutí svojím susedom. Putinova invázia bola neodôvodnená a nevyprovokovaná a každý, kto tvrdí opak, len klame a nasleduje hanebnú kremeľskú propagandu a slúži jej záujmom.
Demokratický svet sa nemôže nečinne prizerať, a preto sme od samotného vypuknutia konfliktu odpovedali poskytnutím humanitárnej pomoci Ukrajine, rôznym druhom vojenskej pomoci či ďalšími formami podpory. Ukrajina totiž bojuje aj za naše hodnoty a našu slobodu.
6. Čo je cieľom bezprecedentných sankcií namierených proti ruskému režimu?
Rusko stratilo mieru pokiaľ ide o ničenie susedného štátu a útoky na civilistov. Cieľom sankcií je preto zasiahnuť nielen strojcov tejto vojny, ale tiež dôležité odvetvia ruskej ekonomiky a zamedziť tak Putinovi ďalej financovať vojnu na Ukrajine.
Sme v EÚ pripravení diskutovať aj o ďalšom sprísňovaní týchto reštrikcií. Je pravdou, že sankcie budú mať dopad aj na slovenskú, respektíve európsku ekonomiku, ale v snahe zastaviť agresora a brániť naše hodnoty a slobodu je táto naša obeta v porovnaní s krvácajúcou Ukrajinou neporovnateľne menšia.
7. Prečo Slovensko pomáha utečencom z Ukrajiny?
Pretože je našou morálnou povinnosťou pomôcť všetkým, ktorí utekajú pred vojnou z Ukrajiny. Slovensko je pripravené poskytnúť pomoc a ochranu každému jednému z utečencov, bez ohľadu na ich národnosť či pôvod. Rezort diplomacie od začiatku aktívne pristupoval k repatriáciám a pomáhal ľuďom aj pri ich bezpečnom návrate domov, alebo v ďalšej ceste za rodinou, priateľmi a známymi.
Solidarita Slovenska je naďalej oceňovaná aj našimi priateľmi z EÚ, NATO či rôznych iných krajín, ktorí nám tiež pomáhajú lepšie zvládať náročnú situáciu. Preukazujme preto, prosím, naďalej spolupatričnosť a ľudskosť a pomáhajme všetci všetkým najlepšie, ako len vieme. Teraz je to naozaj potrebné.
8. Súhlasilo by Slovensko s uznaním akejsi „bábkovej“ vlády na Ukrajine?
Takéto niečo je absolútne vylúčené. Ukrajina má od svojho vzniku medzinárodne uznanú vládu aj hranice. Preto neuznávame ruskú anexiu ukrajinského polostrova Krym, a preto sme nikdy neuznali ani tzv. Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku. Ukrajina je medzinárodným spoločenstvom, a treba dodať, že aj Ruskou federáciou riadne uznaná v hraniciach, ktoré boli určené pri jej vzniku.
9. Prečo podporujeme Ukrajinu na ceste do Európskej únie?
Politické vedenie Ukrajiny potrebuje dať signál svojim občanom a tiež Rusku, že sa deje presný opak toho, čo šéf Kremľa Putin zamýšľal. Cieľom je jasne ukázať, že Ukrajina je politicky aj mysľou na demokratickom Západe, kam sa hlásila už dávno pred vypuknutím tejto vojny. Kedy, keď nie teraz, by sme mali urobiť zásadné opatrenia a povedať, že Ukrajina je kandidátska krajina.
Samozrejme, okamžitý vstup Ukrajiny do EÚ nie je možný. Prístupový proces do európskych štruktúr je zdĺhavý a administratívne zložitý. Zo strany EÚ však ide o jasné vyslanie politického signálu voči Ukrajine, že jej členstvo v Únii je možné a reálne.
Slovensko túto iniciatívu plne podporuje aj preto, že prípadné členstvo Ukrajiny v EÚ veľmi prospeje nielen Ukrajine, ale napríklad aj regiónom, obciam a mestám na východnom Slovensku.
10. Ako sa bude vojna na Ukrajine ďalej vyvíjať?
Dnes je, bohužiaľ, veľmi ťažko predvídať ďalší vývoj. Veľa bude záležať aj od vojenského vývoja na Ukrajine. Prezident Putin totiž síce stále má na stole víziu vojenského a politického víťazstva, ale zatiaľ je to on, kto prehráva a stráca prakticky všetko.
Má na svedomí tisíce mŕtvych, zničenú infraštruktúru štátu, definitívne prišiel o mysle Ukrajincov a mnohých podporovateľov na celom svete. Navyše, aj keď sa „kremlinskí mäsiari“ hypoteticky stiahnu, sankcie nemožno veľkodušne na druhý deň vziať späť.
Konflikt a izolácia Ruska bude mať dlhodobé a obrovské dôsledky nie len na Rusko samotné, ale aj na bezpečnostné usporiadanie v Európe. Dnes sa napĺňajú obavy tých, ktorí hovorili už dávno pred inváziou, vrátane nás, o vnútornom vývoji v Ruskej federácii.
Momentálne vidíme tú najbrutálnejšiu cenzúru v televízii i rozhlase. Toto neveští nič dobré pre dlhodobú udržateľnosť spoločnosti. Nielen z hľadiska demokracie, ale ani z hľadiska ekonomiky. Preto sú namieste výroky o tom, že Putin v podstate prehral túto vojnu už 24. februára 2022, na jej začiatku.
