Prečo politické elity nereflektujú nové pravidlá prosperity a schvaľujú rozpočty s nepochopiteľnými prioritami?
Schvaľovanie štátneho rozpočtu na rok 2008 odhalilo v plnej nahote úplnú neschopnosť politických elít na Slovensku reflektovať nové pravidlá prosperity. Tie vychádzajú z toho, že počas celej histórie ľudstva bola pôvodným kľúčom k úspechu kontrola a využívanie prírodných zdrojov, či už to bola pôda, zlato alebo ropa, avšak novodobým „zaklínadlom“ sa stali vedomosti a informácie. Nekorunovaného kráľa vedomostnej ekonomiky – firmu Google a jej virtuálne impérium neudržiava na výslní vlastníctvo pôdy, zlata ani priemyselných koncernov. Vedomosti a inovácie, však boli už od nepamäti determinujúcim faktorom rozvoja ľudskej spoločnosti.
Transformáciu z agrárnej na priemyselnú a v súčasnosti na informačnú a vedomostnú ekonomiku je možné považovať za jeden z následkov akumulácie vedomostí a rozvoja informačných a komunikačných technológií. Technologický rozvoj v druhej polovici 20. storočia transformoval väčšinu práce spojenú s tvorbou bohatstva z fyzickej na duševnú. Technológie a vedomosti sú dnes kľúčovým faktorom hospodárskej produkcie a ekonomického rozvoja. Informácie a ich následná premena na vedomosti, ako primárny zdroj tvorby bohatstva, nahrádzajú kapitál a energiu presne vo vedomostnej ekonomike práve tak, ako tieto pred 200 rokmi nahradili pôdu a s ňou spojenú prácu.
Poznatkovo orientovaná ekonomika sa teda od tej tradičnej odlišuje hneď v niekoľkých kľúčových aspektoch. Predovšetkým, vzácnosť je nahradená hojnosťou. Poznatky sa totiž na rozdiel od väčšiny klasických zdrojov, ktoré sa použitím spotrebúvajú, môžu ďalej zdieľať a dokonca sa používaním zhodnocujú. Vplyv geografickej lokácie pritom môže byť, na rozdiel od klasických zdrojov, pri určitých ekonomických aktivitách zmenšený. S použitím správnej technológie a postupu totiž môžu virtuálne organizácie profitovať na virtuálnom trhu dokonca až 24 hodín denne a v celosvetovom rozsahu. Miera úspechu je teda závislá len od ich flexibility a vynaliezavosti. Okrem toho, vedomostná ekonomika vplýva na centralizáciu okolo tzv. stredísk vedomostí, akými sú napr. univerzity, výskumné ústavy alebo vedecko-technologické parky. Tým dochádza k vytváraniu tzv. „centier excelencie“, ktoré môžu mať dokonca celosvetový vplyv. Uplatňovanie ochranných bariér, zákonov a daní na úrovni národného štátu je navyše vplyvom poznatkov čoraz ťažšie, čo môže mať zásadný dosah (rovnako pozitívny ako aj negatívny) na ekonomickú, ale aj politickú efektívnosť jednotlivých krajín v procese globalizácie.
Tok informácií a vedomostí sa totiž uberá smerom najväčšieho dopytu a najmenších prekážok. Produkty s vysokou pridanou hodnotou diktujú ceny a podmienky produktom s nižšou pridanou hodnotou. Tie, v snahe vyhnúť sa zániku, sú nútené prispôsobiť sa. Vezmime si príklad reakcie klasických „papierových“ denníkov na internetové spravodajské servery, ponuku telekomunikačných služieb, či internetového obchodu. Čím viac sa týmto darí presadiť z pohľadu ponuky, tým väčší tlak na „klasické“ tovary vyvolávajú. Na druhej strane, tvorba cien a hodnota produktov, je v moderných spoločnostiach vo vysokej miere závislá na kontexte priestoru a času. Rovnaká informácia alebo poznatok má úplne odlišnú hodnotu pre rôznych odberateľov v rôznom čase. Preto pokiaľ sú vedomosti spracúvané komplexným systémom alebo procesom, majú tieto podstatne vyššiu vlastnú hodnotu, ako keď sú neintegrovaným produktom ľudskej mysle. Práve ľudské zdroje sú teda najdôležitejším stavebným kameňom poznatkovo orientovanej spoločnosti. Ich efektívne riadenie má vytvárať možnosti neustále sa vzdelávať, absorbovať nové informácie a vysokú mieru pracovnej mobility, čo môže zároveň byť aj efektívnym nástrojom v boji proti medzigeneračnej reprodukcii chudoby.
Všetky tieto faktory vyžadujú úplne nový prístup a pochopenie na každej úrovni. Od globálnej, cez európsku, národnú a lokálnu, až po myslenie každého z nás. Aj preto sú namieste minimálne tri kľúčové otázky, na ktoré sa pokúsime nájsť odpoveď v druhej časti tohto blogu:
- Prečo sa Slovensko neuberá cestou k novej prosperite, keď technika vytvárania podmienok vhodných pre rozvoj vedomostnej spoločnosti je teoreticky i prakticky nielen zvládnuteľná, ale v niektorých krajinách už i zvládnutá (vezmime si príklad Fínska alebo Írska)?
- Prečo len letargicky sledujeme momentálny hospodársky rast a nemyslíme na budúcnosť, ktorá nemusí byť zďaleka taká priaznivá v tejto oblasti?
- Ako si máme vysvetliť schválený štátny rozpočet na rok 2008, ktorý opätovne necháva „vedomosti za hnojom“ a aj napriek dobre známym vyššie spomenutým faktorom súvisiacim s existenciou vedomostnej spoločnosti, nastavuje kritériá budúceho vývoja slovenskej spoločnosti diametrálne odlišným smerom?
- Jedná sa o neporozumenie, ignoranciu, či vedomú taktiku slovenských politických elít, ktoré okrem iného, po koľkýkrát už, porušujú vlastné predsavzatia (viď. časť 5 – „Vedomostná spoločnosť“ Programového vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z augusta 2006)
