A pritom chýba len málo, aby sa to rýchlo a ľahko zmenilo

596 443 voličov, čo je 59,11 % všetkých oprávnených voličov. To bola celková volebná účasť v posledných voľbách do NR SR 10. 3. 2012. Z tohto počtu bolo len 8018 Slovákov, ktorí prejavili
záujem voliť zo zahraničia a 7051 tak aj reálne urobilo (zdroj: Štatistický úrad SR). Ak sa odhaduje, že celkový počet občanov mimo Slovenska je asi 450 tisíc, tak je namieste otázka, prečo len menej ako 2 % voličov, prejavilo záujem vyjadriť sa k tomu, kto má spravovať ich domovinu najbližšie 4 roky.

Na vlastnej koži

Jednou z jasných odpovedí je doslova archaický poštový systém voľby, ktorý by sa hodil skôr do 19. storočia. Tento má navyše viacero požiadaviek a obmedzení, ktoré mnohým voliť nakoniec
neumožňujú vôbec, ako sa to nakoniec stalo i mne samému v roku 2010. A to sa ešte paradoxne môžeme „tešiť“, že máme v týchto voľbách aspoň túto možnosť. Ak totiž chcete voliť prezidenta,
poslancov Európskeho parlamentu, župana či starostu, nezostáva vám iné, ako prísť domov.

Nikoho nezaujímate

Že vám na to nedá váš londýnsky zamestnávateľ dovolenku, alebo vám je to z Nového Zélandu, kde ste práve na študijnom pobyte, ďaleko? Smola. A zmierte sa s tým, že ste v istom slova zmysle
občanom druhej kategórie, o ktorého názor nik nestojí. Iná logická otázka je, prečo je tomu tak a prečo sa o nápravu ani len nepokúsila minuloročná májová novela volebného zákona č. 181/2014?
I v tomto prípade je odpoveď veľmi jednoduchá. Zahraniční by volili „nesprávne“?

Niekomu, a tušíte správne komu, tento stav vyhovuje. SMER-SD si jednoducho nemôže dovoliť uvoľniť ruky občanom, ktorí vo svete vidia viac. Vidia, že vláda pracuje pre nich, a nie pre skupinu
oligarchov. Vidia, že korupcia, klientelizmus a rodinkárstvo nie sú bežnou súčasťou života spoločnosti, ale naopak, jej chorobou. Títo ľudia by to tak chceli mať aj doma, keď sa jedného dňa rozhodnú vrátiť.

Riešenie

Voľby cez internet, ktoré napr. v Estónsku prebiehajú bezpečne a nespochybniteľne od roku 2007, sú teda nielen cesta Slovenska do pozície krajiny 21. storočia, ale aj spôsob, ako zbaviť
Slovákov v zahraničí statusu občanov druhej kategórie, či nástroj pre vyššiu mieru legitimity našich volených zástupcov. Nevidím totiž nič zlé na tom, ak si svoju hlavu štátu vyberie aj
slovenský lekár zachraňujúci životy v Keni, či poslancov Európskeho parlamentu slovenský zamestnanec Európskej komisie v Bruseli.