Nikdy nebola lepšia doba na voľby cez internet
Som rád, že môj predposledný blog Slovák v zahraničí – občan druhej kategórie, vyvolal presne to, v čo som dúfal. Opätovnú diskusiu o urýchlenej potrebe zavedenia voľby cez internet. Čím sa
nielen odstráni diskriminácia časti občanov, ale zároveň získajú aj ďalšie nesporné benefity, ktoré by táto novinka priniesla. Samozrejme, opäť sa objavili viaceré spochybnenia a mýty, ktoré so
sebou toto hlasovanie údajne nesie. Takmer všetky sa pritom opierajú o minuloročné výroky ministra vnútra Roberta Kaliňáka, kedy kvôli prezidentským voľbám táto diskusia kulminovala.
Pozrime sa teda na ne trošku detailnejšie, aby sme mohli s pokojným svedomím skonštatovať „mýlite sa, pán minister“.
Voľby z doby kamennej
Začnime pokojne tým, že Slováci sú údajne konzervatívni a majú radi „kamenné veci“. Nuž, našu konzervatívnosť sme o. i. veľmi jasne prejavili „nohami“ pri referende 7. 2. 2015 a to bez rozdielu
veku, pohlavia, či miesta pobytu. A že máme radi kamenné veci? Možno niektorí, ale ak napr. dve pätiny Slovákov nakupuje online, tak to už je masa, ktorá by sa pri zvýšení účasti a teda aj
legitimity volieb celkom určite hodila. Nakoniec aj v Estónsku rástla účasť hlasujúcich elektronicky postupne a počas len deviatich rokov narástla z 1,9 % v roku 2005 až na 31,3 % v
roku 2014 (zo všetkých zúčastnených voličov). Hovoriť teda o perspektívnych stovkách, či tisícoch voličov na Slovensku je mierne povedané zavádzajúce.
Predražené voľby
Čo už je ale zavádzajúce podstatne menej, to je suma, ktorú by sme museli za takýto typ volieb zaplatiť. Vzhľadom na kauzy typu „mýtny tender“ či „piešťanské CT“, si ju ani náhodou pri
súčasných politických reáliách nedovolím odhadnúť. Na druhej strane je notoricky známe, že demokracia niečo stojí a radšej sa tu na tomto mieste ani nepokúsim špekulovať, napr. o cene za
jedno zmarené a šesť neplatných referend, keď to posledné stálo 6,3 milióna EUR a zároveň o otázke, komu takéto nešťastné nastavenie referendovej demokracie v ústave vyhovuje. Iná vec je,
že kumulatívnu úsporu času v estónskych parlamentných voľbách v roku 2011 odhadli experti na 11 tisíc pracovných dní, čo je údajne suma okolo 504 tisíc EUR. Boli by teda náklady za
internetové hlasovanie popri jeho iných benefitoch na Slovensku skutočne vyhodenými verejnými peniazmi?
Nebezpečné voľby
V neposlednom rade pán minister spomína bezpečnosť. Nespochybňujem, že viacero otvorených otázok v tejto veci zostáva. Ak sa však blížime k trom desiatkam krajín, ktoré v rôznej miere
využívajú internetové resp. elektronické hlasovanie, podávame daňové priznania a číslo našich kreditných kariet veselo zadávame kde kade po internete, tak je na mieste otázka, či je tento
strach z bezpečnosti skutočne opodstatnený. O to zvlášť, ak si uvedomíme, aká manipulácia môže sprevádzať tzv. konzervatívne kamenné hlasovanie.
Nesúhlasím teda s pánom ministrom a tvrdím, že nikdy doposiaľ nebola lepšia doba na voľby cez internet. A aby sme len nekritizovali, tak spájame sily a naša štvrtková tlačová konferencia na
pôde Národnej rady SR jasne ukazuje, ktorým smerom sa mienime ďalej uberať.
