Britský najvyšší súd dnes rozhodol, že aktivovať článok 50 o vystúpení z EÚ nemôže britská vláda sama, ale musí o to požiadať obe komory parlamentu. V praxi to znamená, že pôvodný plán vlády urobiť tak do konca marca je ohrozený. Rovnako ako ukončenie celého procesu pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019.

Ohrozený však neznamená nerealizovateľný. Prakticky dnes po rozhodnutí najvyššieho súdu prichádzajú do úvahy najmä tri možné scenáre ďalšieho vývoja.

1. Obe komory parlamentu odobria spustenie článku 50 do konca marca, bez osobitných požiadaviek na procesnú stránku. Rozviažu tak ruky premiérke Mayovej rokovať podľa pôvodných plánov.

2. Poslanci oboch komôr síce odobria spustenie článku 50 do konca marca, avšak aktívne vstúpia do procesu tým, že si nechajú opciu kedykoľvek zasahovať do samotných rokovaní. To v konečnom dôsledku môže celý proces natiahnuť na dobu dlhšiu ako dva roky. Celý proces vystúpenia sa tým môže zablokovať, či aspoň pozdržať do najbližších britských parlamentných volieb, naplánovaných na rok 2020. Tie by sa v takom prípade vo veľkej miere stali „druhým referendom“ o BREXITE.

3. Poslanci oboch komôr, prípadne aspoň jednej z nich, odmietnu aktivovať článok 50. To vyvolá vnútropolitickú krízu, ktorá vyústi do predčasných parlamentných volieb. Tie by pritom mali
rovnaký charakter ako v rámci druhého scenára. Avšak o tri roky skôr. Keďže konzervatívci majú v Dolnej snemovni väčšinu 15 hlasov a aj predseda britských labouristov Jeremy Corbyn sa nechal počuť, že jeho strana „nebude mariť proces aktivácie článku 50“, scenár č. 3 je pomerne málo pravdepodobný. Ibaže by došlo k „revolúcii“ v Hornej snemovni Lordov, kde vláda väčšinu nemá a s BREXITOM je tam zdá sa nespokojných podstatne viac poslancov. Títo by to však robili s vedomím, že predčasné voľby môžu byť následne aj o ich budúcnosti. Dedičná Horná komora má totiž svojich veľkých kritikov v celej Británii. No a tí by si rozhodne nenechali ujsť príležitosť na „zásadnú reformu postavenia tých, ktorí nerešpektujú vôľu ľudu v referende“. Pud sebazáchovy lordov
teda bude asi silnejší.

Druhý scenár je pravdepodobnejší. O to zvlášť, že do parlamentnej debaty pravdepodobne vstúpia aj silné emócie. Najmä zo strany škótskych či severoírskych poslancov. Tí totiž reprezentujú časti
Británie, ktoré s BREXITOM v pomerne výraznej väčšine nesúhlasili. Navyše Najvyšší súd im dal dnešným rozhodnutím jasne najavo, že ich názor nie je dôležitý. Najrealistickejšie sa však napriek dnešnému vývoju zdajú slová britskej premiérky, že „BREXIT znamená BREXIT“ a akékoľvek odloženie, či zvrátenie už dnes neprichádza do úvahy. Sám za seba, ale verím, že aj mnohých Britov a Európanov poviem, že škoda. Najdemokratickejšie by totiž bolo nechať o výsledku rokovaní Británia – EÚ a forme odchodu opäť raz rozhodnúť občanov. Ideálne vo voľbách tak, že by o BREXITE rozhodol až nový parlament, zvolený o. i. podľa postojov poslancov k tejto vážnej otázke.