Je takmer desať hodín večer. Vraciam sa z Banskej Bystrice a blížim sa Vajnorskou ulicou k miestu, kde sa evidentne stalo niečo vážne. Polícia odkláňa autá na električkovú trasu. Okolo cesty fotografi, kamery a reportéri. Hovorím si, toto bude o niektorom z mojich kolegov. Prídem domov, zapnem správy a bohužiaľ, mal som pravdu. Titulok „Daniel Lipšic zrazil človeka, muž v nemocnici zomrel“. Ufff. Poznám ten úsek dôverne a viem, že takéto nešťastie bolo len otázkou času.
Úprimne ma mrzí, že sa to reálne stalo. Vyhasol ľudský život a každý súdny človek si aspoň sám pre seba povie niečo o ľudskej tragédii. V tomto prípade viacnásobnej. Pre zosnulého, jeho rodinu i nešťastného šoféra. Tým šoférom som kľudne mohol byť aj ja, vy, ktokoľvek, kto jazdí autom. Samozrejme, pozornosť médií je v prípade viacnásobného ministra a jedného z lídrov opozície iná ako u bežného občana. Čo je pochopiteľné a v našej spoločnosti to už berieme ako samozrejmosť.
Bohužiaľ za rovnakú samozrejmosť berieme aj rôzne výlevy zo sociálnych sietí na adresu šoféra, či zosnulého. Častokrát v závislosti od toho, ako sympatický či nesympatický Daniel Lipšic dotyčnému či dotyčnej ako poslanec je, resp. ako minister bol. Priznám sa, trápi ma to. Nešťastie totiž nechodí po horách a aj politik je len človek, resp. šofér. Môžeme hodnotiť jeho správanie bezprostredne po nehode. Môžeme zvážiť okolnosti, ktoré s nehodou súviseli. Budeme pozorne sledovať postup a výsledky vyšetrovania, či súdu. No prosím neodsudzujme len preto, lebo účastníkom nehody je verejne známa osoba. Tak, ako to boli v podobných prípadoch v minulosti herci, športovci, novinári a pod..
Stále sú to však rovnaké ľudské bytosti, ako ktokoľvek iný. A to sa týka nielen niektorých „tieždiskutujúcich“ na sociálnych sieťach, všetkých zainteresovaných do prípadu, ale aj nás kolegov politikov. Je v záujme celej spoločnosti, aby sa do prípadu za žiadnych okolností nevniesla politika a hyenizmus rôzneho charakteru. Postup musí byť rovnaký bez ohľadu na to, či sa jedná o bežného občana, hereckú hviezdu, ministra, člena opozície, alebo koalície. Práve na toto sa teraz musí upriamiť pozornosť verejnosti a pevne verím, že sa to dá aj bez osobných útokov, vulgarizmov a animozít.
