Písal sa 23. september 2020. Vo svete zúrila pandémia a každoročné Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov v New Yorku zasadalo online.

Na diaľku sa vtedy z Kyjeva prihlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Varoval, že OSN, vytvorená po druhej svetovej vojne s cieľom „zachrániť ďalšie generácie pred hrôzami vojny“, je na pokraji systémového zlyhania.

Bolo to šesť rokov od ruskej anexie Krymu a Moskvou zrežírovanej destabilizácie v Donbase.

A Zelenskyj dodal: „Je neprijateľné, aby bola suverenita nezávislého štátu narušená jedným zo stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Toto dokazuje, že mechanizmy modelu z roku 1945 nie sú v súčasnosti plne funkčné.“

Ktovie, koľkí svetoví lídri ho vtedy brali naozaj vážne. Alebo mu aspoň venovali pozornosť.

Prišlo na Zelenského slová

Pred dvoma mesiacmi bol 24. február 2022. Dátum, ktorý sa zapísal do dejín ako deň vpádu ruských vojsk k nášmu susedovi.

Šéf Kremľa vydal rozkaz na inváziu na Ukrajinu a jej bombardovanie, čím po prvý raz v 21. storočí rozpútal vojnu v Európe. A z Ruskej federácie urobil hrozbu pre našu bezpečnosť.

Svet sa koncom februára zmenil. Zabíjanie ukrajinského ľudu sa stalo zlomovým bodom v moderných európskych dejinách.

Putin týmto hanebným činom zbúral pravidlá, podľa ktorých sme v mieri fungovali od konca 2. svetovej vojny. Moskva sa znovu rozhodla silou prekresliť hranice iného zvrchovaného štátu.

A to ma privádza späť k slovám ukrajinského prezidenta zo septembra 2020.

Zlyhalo medzinárodné spoločenstvo?

Zelenského kritika medzinárodného systému nebola prvoplánová. Ukrajinci videli, čo sme mnohí roky vidieť nechceli. Okrem iného to, že Ruská federácia po Sovietskom zväze prebrala miesto stáleho člena v Bezpečnostnej rade OSN s právom veta, a to bez riadnych právnych krokov či zmien v Charte OSN.

Je namieste pýtať sa, čo nám bránilo už dávno modernizovať medzinárodné spoločenstvo tak, aby bolo v oveľa väčšom súlade s meniacim sa geopolitickým priestorom.

No dnes sa ponúka ešte iná otázka: naozaj OSN zlyhala a nedokáže efektívne reagovať v čase vojny, keď je agresorom jedna z mocností?

V prvom rade si treba uvedomiť, že priamym účastníkom konfliktu na Ukrajine, dokonca agresorom, ktorý vojnu vyvolal, je stály člen Bezpečnostnej rady OSN. Z tohto dôvodu je samotný orgán, ktorý má niesť hlavnú zodpovednosť za zachovanie mieru vo svete a má tiež nástroje na ukončenie konfliktov, paralyzovaný právom veta Ruskej federácie.

Niet pochýb, že ho bude vytrvalo využívať, čo nás stavia pred otázku o potrebe reformy Bezpečnostnej rady. Bez dohody „stálej päťky“ je však zmena v podstate nereálna.

Popri lamentovaní nad „bezzubou OSN“ by sme však nemali zabúdať, že zlyhanie inak účinných pravidiel spôsobilo výlučne Rusko, keď hrubým spôsobom pošliapalo Chartu OSN a porušilo princípy, na ktorých má fungovať mierové usporiadanie sveta.

Diplomacia je umenie možného

Aj preto sa nemôžem celkom stotožniť s tvrdením, že OSN zareagovala na vojnu na Ukrajine neefektívne. Okrem poukazovania na systémovú chybu stojí za to pozrieť sa na množstvo aktivít, ktoré medzinárodné spoločenstvo dosiaľ urobilo na podporu Ukrajiny a v snahe čo najviac izolovať ruský režim.

Po vypuknutí vojny Valné zhromaždenie OSN drvivou väčšinou schválilo uznesenie s cieľom odsúdiť kroky Moskvy a vyzvať ruské vedenie na „okamžité, úplne a bezpodmienečné stiahnutie“ z Ukrajiny. Proti hlasovalo len päť štátov – Rusko, Bielorusko, Sýria, Severná Kórea a Eritrea.

Napriek nezáväznosti majú takéto rezolúcie značný politický dosah, ktorý prevažuje ich právnu silu. Nehovoriac o tom, že Rusko sa už muselo porúčať z mnohých organizácií a agentúr OSN, ktoré dali Putinovi červenú.

Prehliadať nesmieme ani nenahraditeľnú úlohu orgánov OSN priamo v teréne. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Detský fond OSN (UNICEF) či Svetový potravinový program (WFP) a mnohé ďalšie sú často jediné, ktoré sa dostanú k obyvateľstvu na vojnou zmietaných územiach, zachraňujú tam životy a poskytujú pomoc.

Za zmienku stojí aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá tiež nemôže za to, že jeden z jej účastníckych štátov (prípadne dva, ak počítame aj Bielorusko) porušil princípy, na ktorých stála európska povojnová bezpečnostná architektúra.

Som však presvedčený, že práve OBSE, aj keď nemá súdny orgán ani sankčné nástroje, môže zohrať významnú úlohu pri nastoľovaní pokoja zbraní na Ukrajine alebo v kľúčových diskusiách o budúcnosti európskej bezpečnosti.

Čo môžeme robiť lepšie?

Dovtedy je našou povinnosťou vytrvať v spoločnom vyvíjaní tlaku na režim v Rusku, v jeho medzinárodnej izolácii a sankcionovaní všetkými dostupnými prostriedkami. A to až kým Kremeľ nevymení propagandu za seriózne rokovania o mieri.

Pre Slovensko, rozlohou i počtom obyvateľov menší štát, je existenčne dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo fungovalo podľa dohodnutých princípov.

Sme členom viac ako stovky medzinárodných organizácií, do ktorých platíme členské i dobrovoľné príspevky z verejných zdrojov. Slovensko každoročne vynakladá na udržiavanie medzinárodného poriadku a presadzovanie našich záujmov, hodnôt a priorít v zahraničí približne jedenásť eur na obyvateľa. Aj vďaka nim je náš hodnotový hlas vo svete počuť.

Kľúčovou a dlhodobou výzvou tiež bude, ako nastaviť novú bezpečnostnú architektúru v Európe a vo svete po tom, čo sa Putinovo Rusko ako jeden z predpokladaných garantov globálneho povojnového usporiadania spreneverilo svojej úlohe. Táto výzva bude o to zložitejšia, ak v prípade akéhokoľvek vývoja konfliktu na Ukrajine bude v Kremli stále sedieť Putin.

Dnešné Rusko už nie je naším dôveryhodným partnerom ani priateľom. Je zjavné, že mu nevyhovujú základy medzinárodného poriadku založeného na rešpektovaní pravidiel. Nevyhovujú mu ani stabilné a prosperujúce sociálno-ekonomické modely, ktoré majú zjavne deštrukčný vplyv na „patriotizmus“ ruskej verejnej mienky.

Čo s tým? Pri zachovaní našej principiálnosti a zodpovednosti musíme odpovede na túto otázku hľadať len a len v rámci Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, OBSE aj OSN.

Pretože práve tieto zoskupenia, napriek všetkým chybám, majú vo svojich zakladajúcich listinách hrubými písmenami vyryté pojmy sloboda a mier.

 

ZDROJ: https://komentare.sme.sk/c/22894382/bezzuba-osn-ako-sa-to-vezme.html