Nastal čas ukázať, že nám skutočne záleží na stabilite a prosperite krajín v susedstve EÚ.

Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že pod ťarchou pandémie covid-19 sa „európsky vlak“ plný dôležitých tém zastavil kdesi v medzistanici, nie je to tak. Iste, nájdu sa úlohy, ktoré sú z rôznych príčin už poldruha roka v tieni boja s koronakrízou. Krajiny Európskej únie si však vedia ustrážiť témy, ktoré považujú za prioritné, a v správny čas ich dostať do popredia.

Vhodnou príležitosťou na reštart úniovej diskusie býva striedanie polročného predsedníctva v Rade EÚ. Naposledy odovzdalo predsednícku štafetu Portugalsko Slovinsku. Je nepochybne náročné „kormidlovať Úniu“ v čase, keď sa Európania síce tešia z nádychu „voľnosti“ po mesiacoch prísnych opatrení, no súčasne rastú obavy zo šírenia delta variantu koronavírusu. Napriek tomu sa Ľubľana nemieni podvoliť pandémii.

Recepty na posilnenie Európy

Tak ako sa Portugalsko v prvom polroku 2021 nesústredilo iba na koordináciu opatrení v rámci EÚ a riešenie kritickej situácie, ani Slovinsko počas predsedníctva nemôže obísť nadčasovejšie otázky. Nehovoriac o tom, že práve v týchto týždňoch prijímajú členské štáty dôležité balíčky plánov obnovy, ktoré sa týkajú zelenej či digitálnej transformácie, inovácií a trvalo udržateľných riešení pre občanov.

Slovinsko je naším blízkym partnerom v regióne. Spoločne sme vstúpili do Únie, sme členmi eurozóny aj Schengenského priestoru, a to nás predurčuje zohrávať dôležitú úlohu pri formovaní európskeho projektu. Receptov na posilnenie Európy nie je nikdy dosť. Vláda SR a slovenská diplomacia preto vítajú hlavné priority slovinského predsedníctva v Rade EÚ, medzi ktoré patrí uľahčenie obnovy EÚ a posilnenie jej odolnosti, premýšľanie o budúcnosti Európy, posilnenie právneho štátu a európskych hodnôt, ako aj zvýšenie bezpečnosti a stability v susedstve Únie.

Slovinci tiež deklarujú, že svoje v poradí druhé predsedníctvo chcú využiť aj na podporu Konferencie o budúcnosti Európy. Vítame to, pretože sme ešte stále iba na začiatku tejto celoeurópskej diskusie, ktorá musí byť ozajstným dialógom s občanmi. Očakávame ešte väčšie zapojenie širokej verejnosti do formovania budúcej podoby EÚ.

Oceňujeme aj snahy Slovinska o posilnenie právneho štátu a európskych hodnôt. V čase, keď EÚ čelí pandémii a vážnym ekonomickým problémom, si ďalšie oslabovanie spoločného európskeho projektu nemôžeme dovoliť. Nielen jednotný trh, voľné cestovanie či spoločná mena, ale najmä hodnoty demokracie a vlády práva vychádzajúce zo základných ľudských práv a slobôd sú tým, čo robí Európsku Úniu veľkou a prosperujúcou. Nastal čas pozrieť sa do zrkadla a pomenovať, ako chceme naše demokracie do budúcnosti posilňovať a chrániť pred škodlivými vplyvmi vrátane nebezpečných fenoménov na internete.

Spomedzi programových bodov slovinského predsedníctva by som však chcel osobitne zdôrazniť jeden významný aj z pohľadu slovenských záujmov. Je to otázka európskej integrácie a procesu rozširovania EÚ o kandidátov z regiónu západného Balkánu.

Ukážme, že nie sme ľahostajní

Slovensku záleží na tom, aby sa spoločný priestor slobody a demokracie, ktorý predstavuje Európska únia, rozrastal o ďalšie štáty v našom susedstve. Bez nich nebude projekt „európskej rodiny“ nikdy úplný, čo som jasne tlmočil aj počas svojej nedávnej návštevy Severného Macedónska a Albánska či na ostatných rokovaniach Rady pre zahraničné veci (GAC) v Bruseli a Luxemburgu. S rovnakým posolstvom plánujem cez leto navštíviť aj našich partnerov v Čiernej Hore a Bosne a Hercegovine.

“Ak bude Únia pristupovať k budúcnosti západného Balkánu pasívne, ako „strategický hráč“ zlyhá a v oblasti začnú hrať prím iní aktéri.„
Niet pochýb o tom, že musíme prejsť od slov k činom a dať krajinám západného Balkánu nielen jasný prísľub európskej integrácie, ale aj dôkaz tamojším občanom, že budú mať tak ako my možnosť pocítiť výhody členstva v Únii.

Ako to dosiahnuť? Napríklad aj postupným rozšírením nariadenia o roamingu (rovnaké využívanie služieb mobilných telefónov doma aj v EÚ) na tento región, plnohodnotným zapojením do programu Erasmus+ či aktívnejším zapájaním Balkáncov do diskusií o hybridných hrozbách či právnom štáte aj v rámci spomínanej Konferencie o budúcnosti Európy.

Najbližšie mesiace môžu byť rozhodujúce. Ak bude Únia pristupovať k budúcnosti západného Balkánu pasívne, ako „strategický hráč“ zlyhá a v oblasti začnú hrať prím iní aktéri. Vrátane takých, ktorí majú odlišné záujmy a vyznávajú opačné hodnoty ako my v EÚ, pričom niektorí sú už dnes na západnom Balkáne ekonomicky aj politicky veľmi aktívni.

Slovensko aj vďaka vlastnej skúsenosti veľmi dobre vie, aká dôležitá je európska perspektíva, pokiaľ ide o implementáciu reforiem v rámci prístupových rokovaní.

Očakávania od októbrového summitu

Ak teda požadujeme od krajín, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ, aby poctivo realizovali reformy a približovali sa úniovým hodnotám, demokratickým princípom a normám právneho štátu, nesmieme zbytočne otáľať. Napríklad Severné Macedónsko a Albánsko už spĺňajú kritériá na spustenie prístupových rokovaní. Verím, že sa čoskoro podarí odblokovať otvorenie prístupových rokovaní, ktoré dosiaľ hatia bilaterálne spory. Dedičstvo minulosti treba prekonať. Je to naliehavé aj z hľadiska zachovania kredibility Únie, ktorá integráciu tomuto regiónu v nejakej podobe sľubuje už desaťročia.

Dynamický, transparentný a predvídateľný prístupový proces je v záujme nás všetkých vrátane Slovenska. Aj preto musíme ďalej aktívne pomáhať našim partnerom na ich ceste do EÚ. Som si istý, že sa nám to viacnásobne vráti.

Ideálnu príležitosť, ako reálne pokročiť v procese rozširovania, ponúka jesenný summit EÚ – západný Balkán, ktorý plánuje v Ľubľane zorganizovať slovinské predsedníctvo. V tejto súvislosti môže počítať s veľkou podporou Slovenska.

Nebude to jednoduché, no musíme sa o to usilovať a potvrdiť európsku perspektívu tomuto ťažko skúšanému regiónu. Ak nám totiž záleží na budúcnosti Európskej únie, otočiť sa západnému Balkánu chrbtom by bolo veľkou chybou s dlhodobými následkami.

 

ZDROJ: https://komentare.sme.sk/c/22698914/bolo-by-chybou-otocit-sa-zapadnemu-balkanu-chrbtom.html