Naším cieľom je urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent.

Približne päť percent svetovej populácie dnes žije na miestach, ktoré v najbližších rokoch s veľkou pravdepodobnosťou zaplaví voda. Koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére dosiahli minulý rok rekordné hodnoty. Pandémia covidu a spomalenie globálnej ekonomiky síce vyvolali dočasný pokles emisií, no nemali zásadný vplyv na ich koncentrácie ani na mieru ich rastu.

Úbytok ľadovcov sa medzitým ďalej zrýchľuje, čo o pár dekád ovplyvní životy stámiliónov ľudí na zemeguli. Obyvatelia Ázie vlani zažili najteplejší rok od začiatku meteorologických meraní a extrémy počasia si tam zároveň vyžiadali tisíce úmrtí, nehovoriac o nevyčísliteľných škodách na biotopoch či na infraštruktúre.

Udržateľný rozvoj je ohrozený, zatiaľ čo potravinová neistota, nedostatok pitnej vody, zdravotné riziká a zhoršovanie životného prostredia sú v dôsledku produkcie oxidu uhličitého, ktorý do atmosféry vypúšťa človek, na vzostupe.

Ďalší strašiak z Bruselu?

Tieto a mnohé ďalšie pripomienky zhoršujúcej sa klimatickej zmeny rezonujú medzinárodným spoločenstvom v čase, keď sa v škótskom Glasgowe koná Konferencia OSN o zmene klímy (COP26). Svetoví lídri, experti aj aktivisti sa stretávajú na summite, aby zhodnotili globálne záväzky v oblasti klímy a zvážili, ako lepšie zaistiť dosiahnuteľnosť cieľov Parížskej klimatickej dohody z roku 2015.

Jej signatári sa zaviazali udržať zvyšovanie priemernej globálne teploty otepľovania pod dva stupne Celzia a čo najbližšie k hodnote 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu spred priemyselnej revolúcie. No zatiaľ čo je nám dnes všetkým jasné, že ambiciózne opatrenia v boji proti zmene klímy a strate biodiverzity treba prijať čím skôr a na celosvetovej úrovni, naopak, zostáva otázne, či súčasné úsilie postačuje na splnenie spomínaných cieľov.

Európa má nepochybne všetky predpoklady na to, aby do roku 2050 dosiahla klimatickú neutralitu a do roku 2030 znížila emisie aspoň o 55 percent. To sú ciele, ktoré sme si stanovili v rámci Európskej zelenej dohody. Pre Slovensko je však rovnako dôležitá cesta, ktorou sa k týmto cieľom dostaneme. A práve tou pomyselnou cestou má byť balíček legislatívnych návrhov s názvom Fit for 55.

Z opatrení v oblastiach klímy, energetiky, dopravy či využívania pôdy, ktoré tento balíček obsahuje, už stihol kadekto urobiť ďalšieho „strašiaka z Bruselu“ či nový nástroj údajnej „európskej totality“. To však rozhodne nie je namieste.

To, čo naozaj potrebujeme, nie sú dezinformácie a nepravdy o klimatickej politike EÚ, ale triezva diskusia o tom, ako chceme urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent.

A najmä – ako sa to dotkne životov občanov.

EÚ ako najhlasnejší advokát klímy

Fit for 55 je určite jedným z najväčších a najdôležitejších balíkov legislatívnych návrhov EÚ za posledné roky. Vytvára totiž podmienky na udržateľnejšiu budúcnosť a zdravšie prostredie, v ktorom žijeme.

Vo vláde SR si plne uvedomujeme význam tohto balíka, ktorý zasiahne celú spoločnosť. Považujeme ho za veľkú príležitosť, a preto budeme zodpovedne pristupovať k nastaveniu priorít z pohľadu Slovenska.

Na ostatnom zasadnutí Strategickej komisie pre európske záležitosti (KEÚ) sme sa spolu s partnermi z jednotlivých sektorových ministerstiev, na čele s envirorezortom, zhodli na poltucte najdôležitejších návrhov, ktoré sú v národnom záujme a ktorým chceme venovať najviac energie.

Tieto priority sa dotýkajú najmä oblastí životného prostredia, energetiky, dopravy či pôdohospodárstva, avšak s presahom do každého sektoru hospodárstva.

Slovensko bude aktívne spolupracovať aj s podobne zmýšľajúcimi štátmi EÚ, aby bol náš hlas čo najviac počuť. Chceme hľadať riešenia, vďaka ktorým sa vyhneme zvýšeniu rizika energetickej chudoby, ale tiež pomôžeme priemyslu pri prechode na zelenšie technológie a udržíme jeho konkurencieschopnosť.

Dôležité pritom bude, aby sa to čo najmenej negatívne dotklo občanov.

Spája nás zodpovednosť

Usilujeme sa teda o to, aby pripravované dekarbonizačné opatrenia v jednotlivých sektoroch hospodárstva a podpora udržateľných technológií jednak zlepšovali kvalitu životného prostredia, ale tiež vytvárali nové pracovné miesta. Keď napríklad hovoríme o automobilovom priemysle, nejde len o znižovanie emisií CO2 vozidiel.

Z pohľadu Slovenska, ktoré ročne produkuje vyše milióna áut, ide o ďalekosiahle dosahy na celý sektor, zamestnanosť, dodávateľský reťazec, investície do nových technológií či nápor na infraštruktúru.

Budeme mať vybudovanú elektrickú sieť na potreby elektromobility? Sme pripravení z pohľadu vzdelávania a rekvalifikácie? To všetko sú otázky, na ktoré potrebujeme nájsť uspokojivé odpovede.

Každá krajina EÚ je špecifická, má odlišné východiská a podmienky naplnenia klimatických cieľov EÚ – a toto musíme zohľadniť aj pri európskej legislatíve. Spája nás však zodpovednosť.

Balík Fit for 55 je príležitosťou robiť veci inak – využívať čistejšie technológie a efektívnejšie zaobchádzať s prírodnými zdrojmi. Treba však nastaviť navrhované opatrenia tak, aby z nich mohli čo najviac profitovať naši občania. Preto budeme pri všetkých rokovaniach podporovať komplexné a dlhodobé riešenia prospešné prírode aj ľuďom.

Problém budúcnosti, kríza súčasnosti

Úspech transformácie hospodárstva však nezávisí len od prijatia nových zákonov. Na konci dňa bude najdôležitejšie to, ako sa k boju proti zmene klímy postaví verejnosť. A teda to, či budú občania ochotní zmeniť svoje správanie pri každodenných činnostiach a podieľať sa tak na spoločenskej zodpovednosti.

Nebude to jednoduché a bude to drahé.

Slovensko chce preto ako zodpovedný členský štát EÚ prispieť k tomu, aby boli európske opatrenia spravodlivé, férové, efektívne, pragmatické a vychádzali z najnovších vedeckých poznatkov. Klimatická zmena totiž nie je problémom budúcnosti, ale krízou súčasnosti.

Európa má však povinnosť ujať sa ochrany našej planéty. Je to v záujme prosperujúcej budúcnosti našich detí. Od toho, ako sa nám podarí na klimatické výzvy zareagovať dnes, bude závisieť kvalita života ďalších generácií. Nesmieme ich sklamať.

 

ZDROJ: https://komentare.sme.sk/c/22773809/eu-ma-na-to-byt-lidrom-v-boji-proti-zmene-klimy.html