Má zmysel dobrovoľne si prispievať na dôchodok?

Krátka úvaha na tému tretí pilier doplnkového dôchodkového sporenia

Rád by som poskytol priestor môjmu kolegovi z univerzity Pavlovi Cižmárikovi, ktorý sa zaoberá problematikou verejných financií. Do môjho blogu o veciach verejných to verím vnesie ďalší,  a v tomto prípade mimoriadne vydarený, finančno-ekonomický rozmer.

Prednedávnom som si pripomenul 10. výročie môjho vstupu do systému sociálneho zabezpečenia v SR. Precitnúc, ako rýchlo plynie čas, zauvažoval som nad tým, ako využiť toto milé výročie. Bilancovať som veľmi nemal čo, nakoľko som rozhodujúcu časť poslednej dekády strávil štúdiom doma aj v zahraničí. Obrátil som svoju pozornosť na budúcnosť uvažujúc, ako využiť ďalšie dekády, ak mi ich Boh dopraje, na zabezpečenie sa na prípadnú starobu.

Sondáž možností nezaberie veľa času. S predstavou štátom umocnenej výhodnosti sporenia si na dôchodok v rámci 3. piliera prostredníctvom odpočtu z daňového základu (12 000 Sk ročne), zahĺbil som sa do čítania dávkového plánu jednej zo štyroch DDSiek (neskôr som zistil, že podmienky sporenia sa vo všetkých štyroch DDSkach podobajú ako vajce vajcu). Následne som preštudoval štatúty všetkých fondov danej spoločnosti. Oči mi padli na nasledujúcu klauzulu:

Odplata za správu rastového fondu za jeden rok správy rastového fondu je 3,0% priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v rastovom fonde. Na výpočet odplaty za správu rastového fondu sa použijú údaje o čistej hodnote majetku v rastovom fonde za príslušné obdobie.

(Pre úplnosť dodávam, že odplata za správu vyváženého fondu je rovnako 3,0 % a odplata za správu konzervatívneho fondu je 2,5 %. Inak sú formulácie totožné.)

Spomenul som si na stratu času, ktorú som utrpel prekáraním sa s vášnivými diskutérmi na rôznych fórach poukazujúc na niektoré úskalia spojené s 2. pilierom, najmä poplatky (ale to je téma na iný článok). No táto klauzula mi vyrazila dych.

Na tomto mieste musím urobiť jednu poznámku. Uvedomujem si, že moje úspory nebude nikto spravovať zadarmo. A ja som ochotný platiť šikovným a vzdelaným ľudom, ktorí budú moje úspory obhospodarovať. Ale všetko má svoje medze. Čo mi teda prekáža?

Existuje niekoľko uhlov pohľadu na mieru odplaty správcovi mojich úspor. Asi mnohí uvažujú podľa princípu alternatívnych nákladov. Bez toho, aby som filozofoval v teoretickej rovine, dal som sa do počítania (viď priložený súbor). Na rozdiel od 2. piliera je v tomto prípade oveľa menej premenných, dá sa to vcelku jednoducho.

Ak by som si odteraz každý mesiac ukladal pod vankúš tisícku (alternatíva A) a robil by som tak 35 rokov, našiel by som tam (ak by som dovtedy nezabudol, kde mám úspory schované) rovných 420 000 Skk. O inflácii, ktorá je atribútom s dramatickým dopadom na hodnotu mojich úspor, si dovolím neuvažovať, nakoľko ma postihne približne v rovnakej miere v každej z alternatív, ktoré chcem načrtnúť.

Ak by som využil bankový sektor (alternatíva B) a ukladal si 12 000 Skk ročne na termínovaný účet, pri predpokladanej 3 % čistej úrokovej miere p. a. by som si našetril približne 725 000 Skk. Úroky by pritom činili 305 500 Skk, čo predstavuje absolútnu mieru zisku 42,1 %.

A aké mám vyhliadky, ak by som si tisícku odkladal do štátom dotovaného tretieho piliera? Alternatíva C1 uvažuje s nulovým zhodnotením úspor. Je nepravdepodobná, má však ilustratívny charakter, aby sa ukázalo, aká zradná je formulácia „X % ročne z priemernej čistej hodnoty majetku“. Ako vidno z tabuľky v priloženom súbore, úspory sa kumulujú a poplatok počítam z priemernej ročnej hodnoty. Okrem 3 % poplatku za správu pre DDS kalkulujem aj s 0,03 % ročným poplatkom pre depozitára. Tu sú výsledky:

Zdroj: vlastné prepočty

Z mojich úspor pri alternatíve C1 takmer 40 % zaplatím za ich správu. Ak zostane po celú dobu zachovaná možnosť odpočítania 12 000 Skk ročne od daňového základu, znamená to pre mňa úsporu 79 800 Skk. Je to adekvátna odmena pre prípad, že by DDSky nerobili vôbec nič?

Uvažujme aj o alternatíve C2 – tretí pilier so zhodnotením. DDSka by musela zhodnocovať moje úspory približne takou mierou, aké poplatky si účtuje, aby sa zachovala nominálna hodnota mojich úspor (420 000). V tom prípade by sa suma zaplatených poplatkov rovnala výnosom, v absolútnej výške približne 300 000 Skk.

Aby DDSka prekonala výnosy sporenia na účte (alternatíva B), muselo by zhodnotenie mojich úspor vo fonde dosiahnuť priemerne približne 6 %. Ak započítam daňové zvýhodnenie (ktovie dokedy bude), „stačilo“ by priemerne 5,47 %. Ide o zjednodušené prepočty, ktoré však neskresľujú závery (nakoľko zjednodušenie pri výpočte sa týka rovnako zhodnotenia i poplatkov).

Netrvalo dlho a pôvodné nadšenie, ako využijem zvýhodnenie platené štátom, sa zmenilo na skepsu. Doteraz som si sporenie v treťom pilieri neotvoril. Niekto by mi mal odpovedať najmä na tieto otázky:

1. Koho štát – presnejšie my všetci – prostredníctvom daňového zvýhodnenia vlastne dotujeme?
2. Ako má vtomto systéme fungovať konkurencia, ak za prestup do „lacnejšej“ DDS-ky zaplatím 5 % svojich úspor, ak tak urobím do 3 rokov od vstupu do tej aktuálnej? (čo môže byť v posledných rokoch sporenia aj niekoľko desaťtisíc).
3. Koľkí sporitelia v 3. pilieri sú informovaní o tom, čo ich to stojí? Nestráca sa v dlhodobom horizonte záujem sporiteľov informovať sa, čo sa s ich úsporami deje? Zvlášť ak sú „zaslepení“ pravdepodobne len dočasným zvýhodnením skrz daňovú úsporu?
4. Aké opodstatnenie má 2,4 % ročná odplata DDSke z aktuálneho stavu mojich úspor z tzv. výplatného fondu, do ktorého prevediem po ukončení sporenia svoje celé úspory a nechám si ich vyplácať v rovnakých (nevalorizovaných) mesačných platbách po X rokov? (ak si nasporím milión a nechám si ho vyplácať formou dočasného doplnkového dôchodku, môže to v prvých rokoch znamenať 24 000 Skk poplatok ročne). Prečo môže dočasný doplnkový dôchodok vyplácať len DDSka?
5. Ako je motivovaná DDSka v situácii, keď si 3 % skasíruje za každých okolností bez ohľadu na zhodnotenie mojich úspor?
6. Akú pozíciu má DDSka vo vzťahu ku klientovi, keď ten bez podstatnej finančnej straty nič urobiť nemôže, len ďalej kŕmiť tento systém? Resp. keď klient ani nevie, v akej miere to robí?

Pozn.: Cieľom autora nie je odradiť prípadných záujemcov o doplnkové dôchodkové sporenie. Zmyslom tohto príspevku je priniesť iný uhol pohľadu na fungovanie systému DDS a rozprúdiť diskusiu v snahe zmeniť „(ne)pomer síl“ prostredníctvom zvýšenia informovanosti a angažovanosti verejnosti.