Aká bude volebná legislatíva upravujúca voľby do NR SR a Európskeho parlamentu?

Aby voľby boli jednoduchšie, prístupnejšie a zrozumiteľnejšie pre ľudí, je údajným cieľom súčasnou vládou zriadenej Komisie na prípravu nového volebného kódexu. Skutočnosť, že informácie o jej zložení, termínoch jej zasadania, bodoch rokovania, či aktuálne dosiahnutom konsenze, sú akoby súčasťou “štátneho tajomstva”, nemožno chápať inak ako v príkrom rozpore s mimoriadnou dôležitosťou tejto problematiky, ktorej som okrajovo venoval už niekoľko mojich blogov. Veď fakt, že ak dáme tie isté hlasy tým istým kandidátom, resp. stranám, tak vďaka rôznym volebným systémom dostaneme rôzne volebné výsledky (ako to dokazuje teória), hovorí v tejto veci myslím celkom jasnou rečou. Úprava volebných legislatív, je teda najjednoduchšia cesta ako dosiahnuť zmenu v “kvalite” volených zástupcov a tým následne aj v politickej kultúre tejto krajiny. A osobne práve toto považujem za jednu z KĽÚČOVÝCH OTÁZOK prebiehajúceho volebného obdobia.

Nepochybne je úprava rôznych vážnych nedostatkov spojených s volebnou legislatívou na Slovensku, či spájanie rôznych druhov volieb do jedného termínu dôležitý a uvítania hodný akt, avšak stále mi tu chýba zmienka o tom najdôležitejšom. Aký volebný mechanizmus budú mať jednotlivé voľby a najmä voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a Európskeho parlamentu (EP)? Práve v prípade týchto dvoch totiž možno hovoriť o vážnych problémoch, ktoré majú okrem tendencie silne podporovať partokraciu dokonca aj protiústavný nádych. A práve tu začínajú moje obavy, že dôjde k vážnemu SKLAMANIU veľkej časti slovenských občanov vrátane môjho, pokiaľ budú tendencie konzervovania súčasného zlého stavu (ktoré medzitým z komisie vyplávali na povrch) a tým aj KLAMSTVÁ o neexistencii lepšej alternatívy pokračovať. Preto som sa rozhodol prostredníctvom tohto blogu ponúknuť dlhšie avizovaný nový model volebnej legislatívy do NR SR a EP. Očakávam, resp. verím, že sa tento stane jedným z východísk verejnej diskusie na túto mimoriadne dôležitú tému v najbližšom období.

Model

Politika v demokracii má byť “vecou verejnou”, pokiaľ však volebný systém umožňuje obsadzovať miesta poslancov osobami, ktoré občania v tom lepšom prípade aspoň zaregistrovali na volebnej kandidátke strany a v tom horšom za celé volebné obdobie nezaregistrovali vôbec, tak sa k tejto formulke ani len nepribližujeme. V tejto súvislosti by bolo zaujímavé sledovať, ako by dopadol prieskum medzi občanmi, ktorí by mali čo i len vymenovať aspoň 10 % t. j. 15 poslancov zákonodarného zboru. Vlastné pokusy a skúsenosti z tejto oblasti dokazujú, že veľká väčšina občanov by to nedokázala. Aj preto je nevyhnutné zaviesť významnú zmenu systému výberu poslancov NR SR tak, že sa ďaleko väčší dôraz položí na individuálnu zodpovednosť v najširšom zmysle súvisiacom s touto problematikou, a to rovnako pre jednotlivých kandidátov navrhnutých politickými stranami, resp. kandidujúcich ako nezávislí kandidáti. Táto by sa dosiahla tým, že by Slovenská republika
síce zostala jedným volebným obvodom, avšak kandidáti by sa vyberali na báze väčšinového princípu a teda do NR SR, by sa dostalo tých 150 a do EP 13 kandidátov, ktorí by jednoducho získali najviac hlasov.

Takýto systém by podľa môjho názoru zároveň zachoval zásadnú mieru proporcionality, nakoľko by občania naďalej krúžkovali svojich kandidátov zo zoznamu zostaveného politickými stranami štyrmi (NR SR), resp. dvomi (EP) preferenčnými krúžkami, ku ktorým by pribudol ešte jeden zoznam nezávislých kandidátov. Ten by bol zostavený na základe doručených petícii jednotlivých kandidátov, ktoré by boli podpísané napr. najmenej 5000 občanmi (1/3 podpisov potrebných pri voľbe prezidenta a 1/2 podpisov potrebných pri zakladaní politickej strany), ako aj zložením kaucie napr. 5000 € (takmer 1/3 pri kandidatúre politickej strany do NR SR), ktorá by sa po získaní napr. aspoň 5 % hlasov spomedzi všetkých hlasov udeleným nezávislým kandidátom takto úspešným vracala. Navrhnutý mechanizmus, by okrem možnosti presadenia sa nezávislých kandidátov výrazne zvýšil šance na poslanecký mandát aj osobnostiam z nižších miest straníckej kandidátky, ktoré nezriedka patria rôznym miestnym či regionálnych autoritám. Tým by sa zároveň podarilo dosiahnuť aj ďaleko väčšiu regionálnu proporciu medzi poslancami, akej sme svedkami v súčasnosti a to aj bez deformovania Slovenska rôznymi volebným obvodmi. Navyše, kampaň by sa vďaka tejto zmene stala ďaleko zaujímavejšou a podnetnejšou, nakoľko si kandidáti na kandidátke budú rovní v možnostiach zvolenia. To následne výrazne prospeje samotným politickým stranám pokiaľ ide o vnútornú konkurenciu v ich rámci, ale najmä občanom, ktorí budú môcť svoje štyri preferencie (resp. dve v prípade volieb do EP) kombinovať podľa nimi preferovaných osobností. Napr. jednu dať osobnosti na zozname SMERU-SD, druhú SaS, tretiu SNS a štvrtú SMK či nezávislému kandidátovi .

Základná argumentácia

Musím sa priznať, že mi je už v tejto chvíli jasné, že sa predložený návrh pravdepodobne nestretne s veľkou popularitou medzi súčasnými slovenskými politickými elitami a už vôbec nie politickými stranami. Takáto úprava by ich totiž pripravila o niekoľko súčasných “výdobytkov”, ktorých sa podobne ako imunity s vysokou pravdepodobnosťou nebudú chcieť vzdať. Aj preto sa už dnes teším pokiaľ sa nájde niekto z nich, kto bude mať odvahu pustiť sa do vecnej argumentácie. Navyše, aby som dotyčnému/dotyčnej uľahčil situáciu, uvádzam nižšie základnú líniu potencionálnych výhrad k tomuto návrhu, ako aj moju argumentačnú bázu: Vstupom nezávislých poslancov do NR SR sa výrazne sťaží schopnosť dosahovania konsenzu v nej a už len taká “maličkosť” ako je vytvorenie vlády bude problém:

Takéto tvrdenie je čistým zavádzaním. Ak by to tak bolo, tak by sa krajiny s väčšinovým politickým systémom, kde sú poslanci voči stranám zvyčajne ďaleko autonómnejší, zmietali v politickej nestabilite. Faktom ale je, že opak je pravdou.

Navyše, ako to naznačujem už v mojom predchádzajúcom blogu, skúsenosti z krajín, kde občania nie sú absurdne obmedzení voliť len politické strany na národnej a európskej úrovni ako je tomu u nás hovorí, že i napriek tejto možnosti zvyčajne volia cestu hlasovania za kandidátov politických strán a len skutočne silné a zvyčajne morálne bezúhonné a/alebo odborne pripravené osobnosti, majú šancu im v aspoň istej miere konkurovať bez tzv. politického krytia.

Ak sa teda už pár nezávislých poslancov do NR SR dostane, tak práve fakt, že by sa malo jednať o osobnosti by mal byť predpokladom ich snahy o konštruktívnosť a dosahovanie konsenzu v rámci parlamentu. Ak by navyše títo boli tým pomyselným jazýčkom na váhach, tak sme o krok bližšie k tomu, aby sa členmi exekutívy stali skutoční všeobecne akceptovateľní odborníci na danú problematiku a nie nominanti politických strán, u ktorých sa už neraz stalo, že svojim pôsobením narobili viac škody ako úžitku. Takýto volebný zákon umožní dostať sa do NR SR napr. Nore Mojsejovej!

Áno, žiadny volebný zákon nie je dokonalý a tento takúto alternatívu umožní skôr ako ten súčasný. Ja sa však pýtam, či je to v porovnaní s niektorými súčasnými, alebo minulými poslancami NR SR taký problém, kvôli ktorému pochovať všetky tie výhody, ktoré tento model so sebou oproti súčasnému stavu nesie? Prečo označujem zavedenie volebných obvodov “deformovaním”?

Pretože voľbou sa uchádzač stáva poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a nie Banskobystrického, či “Východoslovenského” kraja a teda mal by v tejto súvislosti adekvátne upraviť aj komplexnosť a konzistentnosť svojho volebného programu. Situácii, kedy si je uchádzač istý svojim zvolením v určitom obvode a následne nejaví takmer žiadny záujem o dianie v tých ďalších, by sa tak dalo relatívne úspešne predchádzať.

Na druhej strane, nebude existovať bariéra na základe ktorej by sa záujemci o poslanecký mandát nemohli prioritne uchádzať o podporu napr. v Prešovskom samosprávnom kraji, alebo vo Veľkom Krtíši lokálnou programovou témou, avšak celoštátnou programovou témou aj v Poprade, Žiline či Bratislave, podľavlastného výberu kandidáta. Z pohľadu občana by bolo nespravodlivé, ak by sa v kampani objavil kandidát z Košíc, ktorý chce napr. presadiť systém jeden človek jeden mandát a ja ako banskobystričan ho len kvôli existencii obvodu nemôžem voliť.

Áno, nedá sa vylúčiť, že istá časť úspešných bude práve z Bratislavy, keď už pre nič iné, tak napr. pre jednoduchší prístup k masmédiám, avšak samotná Bratislava poslanecký mandát 150 poslancom ani zďaleka neprinesie. Aj preto je pomerne silný predpoklad, že vzniknú aj lokálne či regionálne prísľuby/programy/témy, ktoré pokiaľ sa nedodržia, tak budú už pri ďaľších voľbách dotyčným adekvátne spočítané.

V neposlednom rade, existencia volebných obvodov by do istej miery redukovala aj právo občanov SR bez trvalého pobytu v krajine, aby využili svoje volebné právo. Ťažko riešiteľnou otázkou by sa totiž stalo, v rámci akého obvodu by títo mali voliť? Hoci dnes sa tento fakt ukazuje ako marginálny, výrazne závažnejším sa môže stať v momente, kedy sa aj v SR pristúpi na možnosť elektronického hlasovania, ktoré pravdepodobne výrazne rozšíri rady hlasujúcich spadajúcich do tejto kategórie.

Voľba nezávislého kandidáta sa vzhľadom na kauciu, neexistenciu obvodov a nutnosť získania petičných podpisov stane dostupnou len pre bohatých: Obmedzenie kandidatúry čiastočne návratnou kauciou a petičnými podpismi sa ukazuje ako nevyhnutnosť pri odradení aspoň časti tzv. recesistov či podnikavcov, ktorí by chápali kandidatúru do NR SR inak ako v prospech občana. Rozhodnutie Ústavného súdu v tejto súvislosti či vznik a kandidatúra Paliho Kapurkovej veselej politickej strany ukazuje určité limity, no napriek tomu sa ukazuje, že navrhnutá cesta je
najschodnejšia.

Áno priznávam, že takéto ustanovenie zákona nie je práve sociálne najspravodlivejšie, nikde však nie je napísané, že ak si je kandidát “istý” svojou úspešnosťou, tak sa nemôže uchádzať o príspevok donorov či o pôžičku z banky, ako je to typické v iných krajinách s podobnou legislatívou. Na druhej strane je mi jasné, že to zďaleka nie je všeliek.

Keď tak však nad touto výhradou trošku intenzívnejšie rozmýšľam napadá ma otočiť ju do opačného garde a spýtať sa, nebolo by zavedenie podobnej podmienky aspoň čiastočným riešením sprehľadnenia uchádzačov o starostovský, primátorský, županský či poslanecký post v komunálnych či regionálnych voľbách? Navyše spojený s blahodárnym účinkom, pokiaľ ide o (ne)kandidatúru veciam verejným nie zrovna prospešných kandidátov…