Krátke zamyslenie nad nesprávnosťou vývoja, v ktorom sa pojem nezávislý stáva akoby nadávkou

Postoje i schopnosť argumentovať na neľahké spoločenské témy si u p. Pietruchovej dlhodobo vážim a aj preto som bol trošku prekvapený keď som sa dočítal, že sa vo svojom poslednom blogu pustila do najaktuálnejšej politickej témy posledných dní. V ňom spája víziu Igora Matoviča o parlamente plnom nezávislých poslancov s utópiou a populizmom.

Nikdy mi neboli blízke extrémy a preto dnes označiť parlament so 150 nezávislými poslancami za najideálnejší scenár vývoja slovenského politického systému, ako to robí Igor Matovič nepovažujem za správne. Za oveľa menej správne však považujem označiť túto ideu rovno za populistickú a utopickú. Otázkou totiž je, o akej nezávislosti hovoríme? A tu predpokladám, že ani Igor Matovič reálne nepredpokladá, že raz bude v NR SR sedieť 150 poslancov bez príslušnosti k politickej strane. Pod pojmom nezávislosť si teda nepredstavujem 150 nečlenov strán v NR SR ale tých, ktorí sa do nej dostali vďaka priamym hlasom voličov a nie priazni alebo nepriazni strany a jej elít pretavenej do postavenia na volebnej kandidátke. Len takýto stav totiž umožní, aby
poslanec hoci i verejne hlasoval podľa svojho svedomia a presvedčenia a nebol viazaní príkazmi, ako to koniec koncov predpokladá aj čl. 73 odst. 2 Ústavy Slovenskej republiky. No a pre dosiahnutia takéhoto stavu je nevyhnutné zmeniť volebné zákony pre voľby do NR SR a Európskeho parlamentu tak, aby občan nehlasoval za politické strany ale za konkrétnych kandidátov, hoci aj na kandidátke politickej strany.

Skúsenosti z krajín, kde občania nie sú absurdne obmedzení voliť len politické strany na národnej a európskej úrovni ako je tomu u nás navyše hovorí, že i napriek tejto možnosti zvyčajne volia cestu hlasovania za kandidátov politických strán a len skutočne silné a zvyčajne morálne bezúhonné a/alebo odborne pripravené osobnosti, majú šancu im v aspoň istej miere konkurovať bez tzv. politického krytia. Áno, politické strany mali a vždy budú mať legitímnu a dôležitú úlohu v politických systémoch demokratických krajín, ako na to veľmi správne poukazuje vo svojom blogu aj p. Pietruchová, no základnou otázkou je, prečo tak nekriticky na Slovensku bránime systém, ktorý politický život našej krajiny zacyklil do bezbrehej partokracie, so svojimi krutými následkami na kvalitu života v nej? Prečo, pokiaľ si to občania žiadajú (a ja som presvedčený o tom, že to tak je), neumožníme ľuďom ktorí svoje meno nechcú z rôznych dôvodov spájať s politickou stranou,
kandidovať do Národnej rady ale aj Európskeho parlamentu ako nezávislým kandidátom a nútime ich zakladať politologicky síce opodstatnené, avšak systémovo nezmyselné, tzv. volebné strany, ako to koniec koncov signalizuje aj pán Matovič?

Riešenie pritom existuje a nie je vo svojej podstate vôbec zložité. Naopak, povedal by som že je dokonca jednoduchšie a zároveň efektívnejšie ako súčasný stav. Trošku vás však milí čitatelia ponapínam a v komplexnej podobe ho na tomto blogu predstavím až v priebehu najbližších dní, hoci tí z Vás, ktorí čítajú moje blogy pravidelne, už tušia na báze čoho bude postavené.