Hybridné hrozby nie sú žiadnou „Columbovou ženou“.

Sedem rokov od nelegálnej anexie Krymu a v atmosfére stúpajúceho napätia pri východných hraniciach Ukrajiny vyvolaného rozsiahlymi manévrami ruskej armády sme sa dozvedeli, že za výbuchom muničných skladov v moravských Vrběticiach v roku 2014 stáli ruskí agenti. To všetko tri roky od otravy Sergeja Skripaľa v anglickom Salisbury, ktorá mala rovnakých strojcov.

Slovensko zareagovalo zodpovedným postojom. Nemôžeme sa mlčky prizerať, keď ide o Ukrajinu alebo o Česko, ide aj o nás. Navyše, tieto udalosti len potvrdili zistenia slovenských spravodajských služieb, že aj naše krajiny sú cieľom hybridných, kybernetických či spravodajských operácií a ďalších destabilizačných aktivít.

Na dialóg treba dvoch

Konfrontačný prístup Ruska vo vojenskej, v bezpečnostnej a politickej oblasti, ako aj porušovanie medzinárodného práva a zasahovanie do demokratických procesov iných štátov predstavujú hlavnú výzvu pre euroatlantickú bezpečnosť. Sme takisto svedkami nepriateľských aktivít namierených proti zraniteľným častiam našej spoločnosti, ktorých stopa preukázateľne vedie z Kremľa.

Ani toto konštatovanie však neznamená, že by Slovensko nemalo záujem o rozvoj dvojstrannej či multilaterálnej spolupráce s Ruskom. No na úprimnú spoluprácu a férové vzťahy treba dvoch. Mozaiku našich vzťahov s Moskvou dotvárajú aj postoje verejnosti. Podľa nedávneho prieskumu think-tanku Globsec patríme medzi najviac prorusky orientované krajiny v regióne. Rusko, ktoré okupuje časti územia Ukrajiny či Gruzínska, vníma ako hrozbu pätina opýtaných na Slovensku, naopak 61 percent občanov s týmto tvrdením nesúhlasí.

Propaganda na kolesách

Medzi nimi by sme azda našli aj skupinu „vítačov“ Nočných vlkov. Ruských motorkárov, ktorí posledné roky práve v máji manifestačne brázdia aj po slovenských mestách. Skrývajúc sa za úctu k obetiam 2. svetovej vojny a heslá o všeslovanskej vzájomnosti mašírujú po vojenských pamätníkoch. Pričom vyzývajú na podporu nacionalistických či extrémistických síl a mobilizujú verejnosť proti členstvu v EÚ a NATO.

Čo iné však čakať od organizácie, ktorú niektorí označujú za gang či polooficiálnu milíciu, na ktorej čele stojí obdivovateľ „najväčšieho masového vraha všetkých čias“ vyznamenaný šéfom Kremľa, okrem iného aj za ukradnutie časti územia nášho suseda. “Tam, kde sú slabé inštitúcie a šíri sa korupcia, je aj živná pôda na efektívne hybridné pôsobenie.„ Treba to povedať na rovinu. Noční vlci, ktorí zneužívajú pietne spomienky na šírenie škodlivej propagandy, nie sú u nás vítaní.

Toto je len jeden z dôkazov, že Slovensko je už niekoľko rokov terčom hybridnej vojny, v ktorej klamstvá a polopravdy zohrávajú dôležitú úlohu. Ich autori vychádzajú z predpokladu, že je omnoho jednoduchšie ľudí oklamať ako ich presvedčiť o tom, že boli oklamaní. Pandémia covidu-19 tieto javy ešte umocnila.

Nech bezpečnosť štátu neleží na dobrovoľníkoch

Ešte väčší problém nastáva, keď sa k tomu pridá činnosť tzv. proruských trollov. Časť z nich býva platená, sú to spravidla podozrivé profily bez jasného mena či fotografie, založené len nedávno alebo v cudzom jazyku. Často ide o internetových „botov“ s falošnými účtami, ktorí majú za úlohu podporovať koordinovanú propagandistickú akciu.

Komentármi ako cez kopirák ovplyvňujú verejnú mienku, prehlbujú polarizáciu verejnosti a zasievajú nedôveru v demokratický systém a jeho inštitúcie. Veľkú časť z nich však, žiaľ, tvoria autentickí občania.

Inšpiráciu, ako sa porátať s internetovými trollmi, nám vďaka bohatším skúsenostiam ponúkajú pobaltské štáty, Poliaci aj Česi. Stovky tamojších občianskych aktivistov, analytikov či komunikačných expertov systematicky odhaľujú škodlivé aktivity na sociálnych sieťach. Volajú sa „elfovia“ a svojou činnosťou pomáhajú rozkrývať dezinformačné siete, vyvracať hoaxy a šíriť osvetu.

Elfov v tom však nemôžeme nechať samých. Bez posilnenia kapacít strategickej komunikácie, no najmä bez posilnenia odolnosti štátu, našu spoločnosť neubránime. Štát sa nesmie tváriť, že sa ho kybernetické útoky alebo dezinformácie, šíriace sa online priestorom, netýkajú.

Čo robíme na MZV

Pred hybridnými hrozbami sme zraniteľní a účinná prevencia je preto strategickým záujmom štátu. Bez potrebnej politickej podpory, zaangažovanosti celej vlády vrátane nesilových rezortov ani bez aktívneho zapojenia širokej verejnosti to však nezvládneme. Rezort diplomacie chce ísť v tomto smere naďalej príkladom, čo dokazuje vytvorením oddelenia pre hybridné hrozby a posilňovanie odolnosti či postupným posilňovaním kapacít v oblasti strategickej komunikácie.

Autokratické režimy aj neštátne subjekty budú nepochybne zasahovať do procesov v demokratických krajinách naďalej. Dosah hybridných hrozieb na našu bezpečnosť bude narastať, preto musíme prijať robustnejšie opatrenia na strategickej aj operatívnej úrovni. Čím sú občania spokojnejší so správou štátu a čím viac dôverujú verejným inštitúciám, tým sú štát a spoločnosť menej zraniteľné. Tam, kde sú slabé inštitúcie a šíri sa korupcia, je aj živná pôda na efektívne hybridné pôsobenie.

Aj preto musia prioritami tejto vlády zostať boj proti korupcii, reforma justície a posilnenie právneho štátu, čo sa, verím, nakoniec pretaví do rastúcej dôvery občanov. To, ako dokážeme minimalizovať riziká spojené s hybridnými hrozbami, osobitne dezinformáciami, je dnes jednou z kľúčových otázok bezpečnosti a odolnosti našej demokracie.

 

ZDROJ: https://komentare.sme.sk/c/22653998/nocni-vlci-u-nas-nie-su-vitani.html