Pár slov na tému kto dnes spoluurčuje našu budúcnosť
Každá senzácia vraj trvá len pár hodín. O to zvlášť v dnešnom pretechnizovanom informačnom svete. Zdá sa však, že predsa len niektoré viac, niektoré menej. Výroky mojej poslaneckej kolegyne Janky Cigánikovej, známe ako „o ťuťmákoch“, či „o zlatých vidličkách“, majú zdá sa dlhšiu trvanlivosť.
Súkromné správy na sociálnych sieťach, e-maily, či dokonca SMSky, ktoré som na túto tému dostal ja i mnoho mojich kolegov, hovoria jasnou rečou. Táto „kauza“ jednoducho „oslovila“. O jej podstate sa už popísalo viac ako dosť a aj samotná Janka k nej reagovala v podstate okamžite, takže sa už k tomu nebudem tu a vopred upozorňujem, že ani v komentároch vracať. Dodám len toľko, že ak by existoval stroj času, som si istý, že by ho každý z nás niekedy využil…
Celá táto kauza však naplno odhalila iný vážny problém. Problém, ktorý ide ruka v ruke s pokusmi o manipuláciu s verejnou mienkou prostredníctvom sociálnych sietí a tzv. alternatívnych resp. konšpiračných médií. Problém, ktorý by sme mohli označiť ako posunutie, či úplné zrušenie hranice slušnosti, resp. akejkoľvek podoby politickej korektnosti. Tej korektnosti, ktorá by aspoň z časti umožnila diskusiu k akémukoľvek politickému problému, či vyjadreniu. Seriózne diskutovať v prostredí nadávok, urážok, klamstiev a osobných útokov sa jednoducho neche, alebo nedá. A to je niečí zámer a zároveň veľký problém.
Pár príkladov z kauzy „o ťuťmákoch“. Čo myslíte, koľkí z diskutujúcich si spomenú, že na počiatku problematického výroku bola diskusia o zodpovednosti a pracovitosti poslancov či ministrov? Alebo inak. Ako vnímať výzvu portálu s názvom „FEŤÁK SULÍK“ o šírení videa z rozpravy, kde tento výrok zaznel s odkazom, že toto je „VÝSMECH“. V neposlednom rade je zaujímavé sledovať následnú „diskusiu“ nielen na tomto portáli, ale aj mnohých tomu podobných. Takých ktoré napr. veselo šíri aj istá parlamentná politická strana, jej členovia a sympatizanti.
Diskusiu, v ktorej sa prispievajúci cítia byť nadmieru dotknutí výrazom ťuťmáci, no neváhajú pritom využiť najširšiu zbierku slovenských vulgarizmov označujúc pritom všetkých slovenských politikov, samozrejme s výnimkou ich miláčikov. Diskusiu, ktorá nezriedka končí vyhrážkami, či odporúčaniami na fyzickú likvidáciu tých, s ktorými nesúhlasia. Apropo prispievajúci. Tí často akoby náhodou majú len fotografiu vlka, s prilbou, s päťdesiatich metrov, zamaskovaní so zbraňou v ruke, alebo i s rodinou. Avšak zásadne len jednu max. dve, nech pôsobia „dôveryhodne“. Osobné údaje samozrejme žiadne a medzi „priateľmi“ stále rovnaké mená.
No a títo „prispievajúci“ nám vďaka doterajšej ignorácii správcov a majiteľov sociálnych sietí, začínajú určovať verejný diskurz. Čím klamlivejšiu, vulgárnejšiu a šokujúcejšiu správu totiž vypustia, tým väčší ohlas a rýchlejšie šírenie táto má. Voľby do NR SR, BREXIT, ale najmä americké prezidentské voľby pomerne jasne ukázali, že brať tento trend na ľahkú váhu jednoducho ďalej nemožno. Ako hovorieval Mark Twain, je ľahšie ľudí oklamať, ako ich presvedčiť, že boli oklamaní. A ako tak sledujem slovenské i svetové politické i spoločenské dianie, čaká nás veľa ťažkého presviedčania.
