Keď sa obzriem dvanásť mesiacov späť, aby som zhodnotil Konferenciu o budúcnosti Európy, vidím úspechy aj nedostatky. Predovšetkým platí, že každú otvorenú, inkluzívnu a transparentnú diskusiu, do ktorej sa zapojí také veľké množstvo občanov z rôznych spoločenských skupín, možno hodnotiť len pozitívne.

Keď sme tento ambiciózny projekt v štátoch Európskej únie spúšťali, obzvlášť v prípade Slovenska nám išlo najmä o prehĺbenie záujmu občanov o európske témy. A to sa nám v rámci možností podarilo.

Navzdory prekážkam, ktoré so sebou niesla pandémia covid-19, sme udržiavali intenzívny dialóg s občanmi, a to nielen v online priestore. Sám som sa snažil tráviť čo najviac času v teréne, v priamom kontakte s občanmi – či už to bolo koncom leta 2021 na Roadshow po Slovensku, alebo nedávno na Festivale letectva v Piešťanoch, na oslavách Dňa Európy v Košiciach a Bratislave, či viackrát medzi študentmi na školách, kam v rámci projektu „Back to school“ rád pozývam aj svojich európskych partnerov.

Na druhej strane Konferencia o budúcnosti Európy nebola bezchybná. Neraz krívala práve na tú nohu, na ktorú občania vo svojich pripomienkach najčastejšie ukazovali – mám na mysli nedostatočnú či málo zrozumiteľnú komunikáciu smerom k občanom, čoho dôsledkom je už dlhšie aj skutočnosť, že EÚ je občanom vzdialená. Necítia sa v nej ako doma, nemajú ju za svoju. Z môjho pohľadu v tomto zlyháva národná aj európska strategická komunikácia. Verím však, že sa nám tento negatívny trend, ktorý sa na Slovensku prejavuje napríklad aj nízkou účasťou v eurovoľbách, podarí zvrátiť.

Máme v rukách vzácny kapitál

V tieni spomenutých nedostatkov by však nemalo zostať, čo všetko sme vďaka dialógu s občanmi získali. Po roku máme v rukách desiatky odporúčaní a stovky praktických návrhov, ktoré nám detailne naznačujú, čo chcú obyvatelia zmeniť na fungovaní Únie. Návrhmi sa v súčasnosti zaoberajú inštitúcie EÚ aj vlády členských štátov, ktoré sa zaviazali, že verejnosťou vyjadrenú vôľu premenia na výsledky v konkrétnych oblastiach každodenného života.

Na stole je však napríklad aj požiadavka na odstránenie potreby jednomyseľnosti členských štátov EÚ v hlasovaniach o citlivých oblastiach, akými sú dane, sociálne zabezpečenie, zahraničná a bezpečnostná politika či prijímanie nových členov. Alebo návrh, aby EÚ prevzala väčšiu zodpovednosť v oblastiach, ktoré sú teraz výlučne v kompetencii členských štátov, teda obrana či zdravotníctvo.

Pre mňa ako politológa sú návrhy na zvýšenie efektivity fungovania politických procesov v EÚ určite zaujímavé, no zároveň si uvedomujem, že v tomto prípade bude zložité hľadať naprieč Úniou politický kompromis.

Otváranie zmlúv nesmie byť súťažou

A tu sa už dostávam k základnej otázke, ktorá sa po formálnom ukončení Konferencie o budúcnosti Európy stala horúcou: „Je zmysluplné otvárať zmluvy EÚ a je to vôbec jediná cesta k naplneniu požiadaviek občanov?“

Postoj Slovenska v tejto veci je nateraz jasný.

Inštitucionálne otázky by podľa nás nemali byť v popredí a rozhodne by nemali zatieniť proces praktického napĺňania deklarovaných požiadaviek občanov. Inými slovami, nesmie sa to zmeniť na preteky medzi európskymi inštitúciami – Európskym parlamentom, Komisiou a Radou EÚ – o to, ktorá z nich bude mať po konferencii silnejšie postavenie. Prihovárame sa za akúsi strednú cestu.

Slovensko sa nebráni pokračovaniu diskusie o otváraní základných zmlúv, no predovšetkým treba intenzívnejšie diskutovať o konkrétnych politikách. Treba rozmeniť na drobné jednotlivé návrhy verejnosti a zamyslieť sa nad tým, kde chceme takpovediac „viac spolupráce v Európe“ a kde, naopak, viac národných kompetencií.

A popritom všetkom nesmieme zabúdať na občana, pre ktorého to robíme. Občan musí z prípadného otvorenia zmlúv, ktoré teda nesmie byť samoúčelné, dostať pridanú hodnotu. Občan nesmie zostať na okraji pozornosti, zatiaľ čo sa budú inštitúcie EÚ alebo národné štáty doťahovať o viac kompetencií.

Nerezignujme na dialóg s občanmi

Osobne sa tiež domnievam, že mnohé z kľúčových požiadaviek občanov sa dajú naplniť ešte v rámci existujúcich zmlúv. Veď aj pandémia či ruská agresia na Ukrajine nám ukázali, že EÚ má kompetencie aj schopnosti nájsť a implementovať rýchle a efektívne riešenia, a to všetko v rámci svojho aktuálneho mandátu. A to ma napĺňa optimizmom.

Nebránime sa teda ani diskusii o zmene základných zmlúv EÚ, ale musí nám byť vopred jasné, aké benefity to prinesie občanom. K takému vážnemu kroku nemožno pristupovať revolučne, ale s rešpektom a rozvahou.

Zároveň platí, že dialóg politikov s občanmi by mal zostať pevnou súčasťou politického života v Únii. Len tak dokážeme formovať svoju spoločnú budúcnosť a prispôsobovať politiky meniacej sa realite – geopolitickej, bezpečnostnej aj sociálnej.

Občania nám ponúkli svoju víziu a teraz očakávajú konkrétne činy. Nesmieme ich sklamať. Konferencia o budúcnosti Európy bola iba začiatok procesu, ktorý pokračuje a ktorého snahou je systematicky budovať silnejšiu a odolnejšiu Európsku úniu. Takú, ktorá bude pre nás všetkých ešte lepším miestom pre život, než je dnes.

 

ZDROJ:https://komentare.sme.sk/c/22928419/otvorit-zmluvy-eu-len-ci-ich-aj-zavrieme.html