Ako sa zbaviť nálepky euroskeptického a nekonštruktívneho postkomunistického kvarteta bojujúceho s Bruselom. Priateľské susedské vzťahy sú na nezaplatenie. Priatelia totiž vedia nastaviť zrkadlo, ale aj ponúknuť pomocnú ruku v zložitých časoch. A hoci sa sem-tam nezhodnú, hľadajú radšej to, čo ich spája.

V polovici februára sme si pripomenuli deň, keď pred tridsiatimi rokmi „otcovia zakladatelia“ – československý prezident Václav Havel, poľský prezident Lech Wałęsa a maďarský predseda vlády József Antall – vo Visegráde na severe Maďarska prijímali deklaráciu o budúcej spolupráci.

Svojím podpisom sa prihlásili aj k týmto slovám: „…predpokladom vytvorenia vzájomne výhodnej spolupráce s vyspelými európskymi krajinami a integračnými zoskupeniami je dôsledné uplatňovanie ideálov občianskej spoločnosti. Vychádzajúc z najdôležitejšieho prvku európskeho dedičstva – z univerzálnych ľudských hodnôt a opierajúc sa o vlastnú národnú identitu, treba vytvoriť ľudské spoločenstvo vzájomne harmonicky spolupracujúce, tolerantné k jednotlivcom, rodinným, miestnym, regionálnym a národnostným komunitám, ktoré nie je zaťažené nenávisťou, nacionalizmom, xenofóbiou a spormi so susedmi.“

Po troch dekádach od položenia základného kameňa Visegrádskej skupiny ako jedinečnej regionálnej platformy nie je na škodu rozmeniť tento krátky úryvok z Visegrádskej deklarácie na drobné. A zamyslieť sa nad tým, či sme pripravení nasledovať tieto slová aj naďalej.

Funkčný pôdorys

Keď sa obzrieme späť, nepochybne najdôležitejšou métou bola demokratická a ekonomická transformácia, ako aj budúce členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Tento cieľ sme úspešne splnili, hoci rozdielnym tempom.

Áno, bolo to Slovensko, ktoré v tom čase zaostávalo, a boli to ostatné krajiny V4, ktoré mu najskôr kritickými postojmi k obdobiu „čiernej diery v Európe“ nastavili spolu s mnohými ďalšími zrkadlo a neskôr pomohli stratu dohnať. Aj vďaka tomu sa po naplnení európskych a euroatlantických integračných snáh podarilo zachovať Visegrádsku štvorku (V4) ako jeden z najdôležitejších formátov našich vzťahov.

Okrem toho netreba zabúdať na to, že budovanie demokracie, rozvoj slobôd a prihlásenie sa k hodnotám zjednotenej Európy, nie sú samozrejmými ani nezvrátiteľnými procesmi. O ich zachovanie sa musíme ustavične usilovať, o čom nás bolestivo presvedčili dva totalitné režimy 20. storočia, ktoré sme spolu zažili a napokon aj porazili.

Fond je príkladom úspechu

V4 dodnes vytvára unikátny priestor na spoluprácu. Medzi úspechy možno zaradiť rozvoj občianskej spoločnosti, vzájomné spoznávanie kultúr, ale aj podporu výskumu či vzdelávania v réžii Medzinárodného vyšehradského fondu – dosiaľ jedinej „kamennej“ inštitúcie V4, ktorá vznikla v roku 2000 z iniciatívy Slovenska a sídli v Bratislave.

Vďaka fondu sme už sprostredkovali tisícky štipendií pre študentov, lepšie sa spoznali a urobili nové hrubé čiary za časmi, keď sme boli ako národy rozhádané a v konflikte. Aj to svedčí o tom, že štyri rozdielne krajiny rôznej veľkosti, ekonomickej sily aj kultúry vedia dosahovať spoločné výsledky. V tom vidím obrovskú pridanú hodnotu V4.

Nezabúdajme ani na to, že dodnes vedieme pravidelný dialóg s krajinami Východného partnerstva a regiónu západného Balkánu a v EÚ patríme k najhlasnejším advokátom ich európskej budúcnosti. Vďaka našej historickej skúsenosti veľmi dobre rozumieme ich integračným snahám, výzvam aj hrozbám, ktorým čelia, a sme pripravení podeliť sa o skúsenosti.

Význam našich susedských vzťahov vrátane odovzdávania skúseností, pomoci a rýchlej výmeny informácií, zvýraznila aj pandémia ochorenia covid-19. Na jeseň 2020 napríklad vznikla visegrádska online platforma na výmenu operatívnych informácií týkajúcich sa epidemiologického vývoja v Česku, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku.

Ukázalo sa, že čelíme rovnakým problémom a najlepšou odpoveďou bude spojiť sily a dať hlavy dokopy. A keď naozaj „horí“ u kohokoľvek z nás, tak sme pripravení pomáhať si navzájom. Poľsko aj Maďarsko to u nás ukázali opakovane a patrí im za to veľká vďaka.

Umenie nesúhlasiť

No zároveň sme zoskupením štyroch suverénnych štátov, ktoré môžu mať v rôznych témach, rôzne názory. Nie je na tom nič zlé, pretože kde je demokracia, tam je diskusia, ako hovorieval náš prvý prezident Tomáš Garrigue Masaryk.

“Hovorme spoločným hlasom tam, kde nachádzame zhodu. A práve to by mal byť aj náš „plán práce“ do ďalších rokov.„
To podstatné je, že aj keď náš rozdielny postoj pomenujeme, skutočný priateľ si nás vypočuje a snaží sa nás pochopiť.

Nielen preto, že na to, čo hovoríme, môžeme mať dôvod vychádzajúci napríklad z inej historickej skúsenosti, ale najmä preto, že priateľa samotného to môže posunúť dopredu. Presne tak, ako Slovensko v druhej polovici 90. rokov.

Okrem toho, Slovensko je z visegrádskeho kvarteta ako jediné aj členom eurozóny, preto je pochopiteľné, že sa snažíme rozvíjať aj iné platformy na spoluprácu. Napríklad s Rakúskom v rámci Slavkovského formátu či ďalšími podobne zmýšľajúcimi krajinami, nech už ide o ktorúkoľvek tému.

V súčasnej vláde sa pritom ani nijako netajíme, že chceme byť v niektorých témach ambicióznejší a možno aj vokálnejší ako naši susedia. V iných zas opatrnejší. Nakoniec, to že v rámci Visegrádskej štvorky nemá niekto z nás rovnaké postoje či záujmy v niektorých oblastiach, ešte neznamená, že v iných nemôžeme pragmaticky spolupracovať.

Práve naopak, hovorme spoločným hlasom tam, kde nachádzame zhodu. A práve to by mal byť aj náš „plán práce“ do ďalších rokov.

Nedotknuteľný právny štát

Čo nás však musí aj naďalej spájať a z čoho nesmieme v ďalších desaťročiach uhnúť ani o centimeter, je zotrvanie na spoločných hodnotách a princípoch. Právny štát chrániaci slobodu a pravidlá obsiahnuté v európskych zmluvách, ku ktorým sme sa vstupom do EÚ zaviazali, musia byť pre nás nedotknuteľné.

Len to nám umožní zbaviť sa nálepky euroskeptického a nekonštruktívneho postkomunistického kvarteta bojujúceho s Bruselom, ktorá sa s nami nie vždy férovo vlečie posledné roky v niektorých európskych kruhoch.

Keď k tomu pridáme spoločnú koordináciu na tvorbe kreatívneho regionálneho prostredia, ktoré zvyšuje konkurencieschopnosť nášho priemyslu na báze moderných a inovatívnych nápadov, môže byť V4 úspešným príkladom novej éry. Ktorá, dúfajme, čo najskôr nastane po víťazstve nad koronavírusom.

Takú Visegrádsku štvorku, ktorá bude prispievať k spoločným európskym riešeniam a robiť z celej Európy lepšie miesto na život, chceme aj na Slovensku. A svojou „štvrtinou“ musíme urobiť všetko preto, aby sa to v ďalších desaťročiach darilo.

 

ZDROJ: https://komentare.sme.sk/c/22602307/potrebujeme-vysehradsku-stvorku-ktora-bude-prispievat-k-spolocnym-europskym-rieseniam.html