Mesiac pred voľbami vážne o tom, prečo aj šuster chodí bosý

Presne o mesiac, budú mať občania Slovenskej republiky opäť príležitosť po štyroch rokoch rozhodnúť o tom, kto a za akých okolností bude spravovať veci verejné v našej krajine. Napriek tomu, že tu panuje „väčšinová spoločenská nespokojnosť“ najmä so životnou úrovňou, verejnými službami, mierou korupcie a pod. je zrejmé, že k volebnému aktu nepristúpi pomerne značné množstvo oprávnených voličov. Môj odhad je 25 – 40 %. Dnes už viem, že toto číslo podporím aj ja a jednoducho 12. júna 2010, sa volieb poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky nezúčastním a ako profesionálny politický analytik tým potvrdím známe porekadlo o tom, že aj šuster chodí bosý. Ešte predtým, ako tento môj postoj vzbudí všeobecné pohoršenie, rád by som vyjadril niekoľko zásadných dôvodov, prečo tomu tak bude.

Samozrejme ten najzásadnejší a zároveň najjednoduchší dôvod je fakt, že už pár dní pred 12. júnom vymením „letno-jarnú“ Banskú Bystricu za „jesenno-zimný“ Port Elisabeth v Juhoafrickej republike, aby som mohol so stovkami ďalších slovenských fanúšikov podporiť našich futbalistov v ich premiérovom štarte na majstrovstvách sveta. S týmto faktom je tiež spojená jedna z mojich najzásadnejších výhrad voči existujúcim volebným zákonom a teda fakt, že práve takým „prípadom“ ako som ja, neumožňuje vyhodnotiť prácu našich volených zástupcov za roky 2006 – 2010 a prípadne vybrať si iných, verme že ďaleko lepších na roky 2010 – 2014. Áno, mohli by sme argumentovať, že predsa už od roku 2004 môžu Slováci zo zahraničia voliť poštou, avšak ak sa na dané legislatívne ustanovenia pozrieme trošku komplexnejšie, akiste mi dáte za pravdu, že tieto od voľby zo zahraničia skôr odrádzajú, ako by na ňu motivovali.

Špekulatívnymi otázkami typu, prečo napr. nemôžeme hlasovať na našich zahraničných zastupiteľstvách tak, ako občania Českej republiky, Maďarska a pod., či dokonca elektronicky cez internet, ako napr. občania Estónska, sa zároveň dostávam k inému veľmi vážnemu dôvodu, ktorý keď nie mňa, tak celkom určite mnohých iných občanov odrádza od účasti na voľbách. Tou sú slovenské politické strany a volebný systém do Národnej rady. Pre laika na prvý pohľad nie celkom súvisiace faktory, však majú spoločné podstatne viac ako si pripúšťame. Možnosti voľby zo zahraničia sú totiž len vrcholom ľadovca, ktorého ústredným mottom je nezáujem. Nezáujem veľkej časti tých politických elít, ktoré sa skrývajú za politické strany, o názory občanov. Človek totiž nemusí byť politológom, aby pochopil, že práve nízka volebná účasť je to, čo najmä etablovaným politickým stranám s disciplinovanými členmi, sympatizantmi a voličmi vyhovuje najviac. Aj preto v našich podmienkach od roku 1998 takmer úplne absentuje akákoľvek mobilizačná kampaň, ktorá by občanov presviedčala prísť voliť. Tomu navyše veľmi efektívne sekundujú zákony, ktoré upravujú voľbu občanov a ktoré sú v prípade volieb do NR SR či Európskeho parlamentu takmer na mieru šité stabilným, tzv. relevantným politickým stranám a intenzívne prispievajú k fenoménu, ktorý v politológií označujeme ako partokracia (partitokracia), t. j. vláda strán.

Neviem ako vy, ale ja mám pri pohľade na súčasné či minulé (ne)aktivity slovenských politických strán s cieľom dosiahnuť verejné blaho, pomerne vážny problém vyjadriť dôveru ktorejkoľvek z nich ako celku. Nehovoriac o tom, že tento pocit sa u mňa ešte umocnil krátkou osobnou skúsenosťou s ich praktickým fungovaním v slovenských podmienkach…  Aj preto považujem za nevyhnutné zmeniť, podľa môjho názoru paralegálny stav (v porovnaní s ustanoveniami Druhej hlavy Ústavy SR, konkrétne Tretieho oddielu čl. 30 – 31), ktorý v tejto krajine pretrváva v spomínaných voľbách do NR SR a Európskeho parlamentu a ktorý nám neumožňuje dať dôveru aj individuálnemu kandidátovi mimo politickej strany, osobne zodpovednému za výkon svojho mandát (a teda nie politickej strane a s ňou spojenej sivej mase „volených zástupcov“, o ktorej činnosti a aktivitách nemá štandardný volič ani tušenie).

Paradoxne, napriek týmto výhradám ako aj faktu, že mne túto možnosť za daných okolností moja vlasť neponúka, si vás priatelia dovoľujem vyzvať a poprosiť, aby ste svoje volebné právo, pokiaľ na to máte príležitosť využili a hlasovali za tú politickú stranu (samozrejme s využitím preferenčných hlasov), ktorá by perspektívne umožnila tieto podmienky zmeniť . Bohužiaľ, sú to práve oni, ktoré jediné držia kľúč k zmene týchto neštandardných pomerov v našej krajine. Nezabúdajme pritom, že pred sebou už za necelé štyri roky máme tzv. supervolebný rok*, v rámci ktorého môže dôjsť k zásadným pozitívnym personálnym i formálnym zmenám vo fungovaní nášho politického systému.

 

*s výnimkou volieb do VÚC sa v tomto roku uskutočnia všetky ostatné voľby, ktoré na Slovensku poznáme, samozrejme za predpokladu, že nedôjde k predčasnému skráteniu funkčného obdobia v rámci niektorého z nich.