O tom ako sa kaprom nechce vypúšťať vlastný rybník?

Keď som pred pár mesiacmi písal moj posledný blog, ktorý svojim titulkom u viacerých vzbudil verejné pohoršenie, tak som ani zďaleka netušil za akých okolností budem písať ten ďalší. S rukou na srdce pritelia, kto z vás si reálne myslel (nie dúfal), že to 12. júna dopadne tak ako to dopadlo. Áno, po vojne je každý generál a o to úsmevnejšie na mňa pôsobili niektoré ankety, ktoré sa tesne po voľbách pokúšali hodnotiť ako sa ktorý analytik do konečného výsledku trafil. Len škoda, že autori týchto ankiet pred voľbami nespomínali svoje tipy…

Posilnený všeobecným optimizmom zo zmeny, sme však mnohí, ako to už u slovákov býva zvykom zabudli, s akými hesľami a sľubmi presviedčali parlamentné strany (nielen koaličné) svojich budúcich voličov v rámci predvolebnej kampane. Jedným z nich bola aj zmena politickej kultúry, ktorá sa podľa môjho názoru dá zrealizovať okrem výmeny niekoľkých generácií, len zmenou v systéme zodpovednosti našich volených zástupcov za svoje rozhodovanie. Nie, nie som natoľko naivný, že by sa u nás mohlo začať seriózne diskutovať o skutočnej materiálnej resp. trestnoprávnej zodpovednosti našich politikov a úradníkov a preto navrhujem začať v maľom, zodpovednosťou politickou. Iste na prvý pohľad sa môže zdať, že túto mechanizmus voľby už viac ako 20 rokov ponúka, pohľad na viacerých slovenských politikou a politické strany ktoré ich zastrešujú nás však utvrdzuje v tom, že realita je iná.

Ak teda nedôjde k systémovej zmene, ktorou by bola len zmena volebného systému, (ako to naznačujem aj v spomínanom blogu) s možnosťou nielen voliť ale aj odvolávať zvolených zástupcov a tým pádom aj referendovej legislatívy, tak sa skutočnej zmeny politickej kultúry na Slovensku tak skoro nedočkáme. A tu sa začína moje veľké sklamanie. To že nik nenapravil a zdá sa že ani nehodlá napraviť anomáliu, ktorá mi neumožnila 12. júna využiť moje občianske právo, ma neprekvapuje. Supervolebný rok 2014 sa nám však intenzívne priblížuje a napriek sľubom viacerých popredných politikov, na Slovensku stále nezačala diskusia o tom, akým smerom volebnú legislatívu meniť. Pýtam sa kedy ak nie teraz, keďže pár mesiacov pred voľbami, by to už bolo vrcholne nezodpovedné a pripomínalo časy rokov 90-tych?

A keďže sa zdá, že kaprom sa vypúšťať vlastný rybník nechce, nastal pravdepodobne čas začať sám od seba a vziať opraty vývoja v tejto oblasti do vlastných rúk. Začali sme už v máji založením občianskeho združenia, ktoré si tieto, ale aj mnohé ďalšie podobné priority dalo ako svoj primárny cieľ a 27. novembra je pred nami ďalšia výzva. Výzva, alebo povedzme radšej príležitosť, ako dokázať, že nezávislý kandidát nie je občanom druhej kategórie, ale naopak je uchádzačom o verejný úrad v ktorom mieni niesť osobnú politickú zodpovednosť. Zodpovednosť, ktorá mu neumožní skrývať sa za politické strany tak, ako sme tomu boli svedkami v predchádzajúcich, ale aj v súčasnom volebnom období.

Aj preto sa aktívne, ale aj pasívne zúčastním komunálnych volieb 27 novembra a bez ohľadu na výsledok, budem ďalej rôznymi prostriedkami hájiť cestu, ktorá prinesie do nášho politického systému konečne nový vietor a zmení politickú kultúru tejto krajiny želateľným smerom. Zároveň verím, že v tejto mojej snahe nezostanem osamotený a percento zúčastnených občanov bude podstatne vyššie ako žalostných 47,65 % z roku 2006, kedy napr. o primátorovi Banskej Bystrice rozhodlo len 8 133 občanov zo 67 048 oprávnených voličov.