… alebo komu vyhovujú predčasné voľby a ako sa prejavuje politický suterén na Slovensku

Od 11. októbra, kedy sa premiérka Iveta Radičová rozhodla spojiť hlasovanie o dôvere vláde s hlasovaním o Európskom stabilizačnom mechanizme u nás známom ako Euroval, som mal už niekoľkokrát nutkanie sadnúť si a podeliť sa okrem rozhlasutelevíziedennej tlače o moje názory súvisiace s touto témou aj prostredníctvom vlastného blogu. Neurobil som tak najmä preto, lebo takmer každý deň sa objavovalo niečo nové, čo pomyselné názorové kormidlo mohlo otočiť smerom, o ktorom mnohí ešte pred pár dňami ani netušili, alebo nechceli tušiť.

Urobil som dobre. Sebareflexia, ktorú nám pani premiérka veľmi rozumne dávkovala postupne a ktorá vyvrcholila v posledných dňoch jej rozhodnutím o vystúpení z SDKÚ-DS po kongrese po marcových voľbách, podľa môjho názoru už celkom donaha odhalila to, na čo sme viacerí upozorňovali od samého začiatku. A teda, že v kauze Euroval zďaleka nešlo len o našu pozíciu solidárneho či nesolidárneho člena Eurozóny. Išlo v nej v prvom rade o samotnú pani premiérku a v širších súvislostiach o odstránenie nepohodlných politických hráčov tak, aby sa politické karty mohli rozdať nanovo. Samozrejme, podľa možnosti v prospech etablovaných politických strán, ktorých jediný cieľ je posilniť partokraciu na Slovensku a v jej rámci podľa možnosti svoje vlastné stranícke či osobné postavenie.

Ako inak možno vnímať extrémne rýchlu dohodu o predčasných voľbách v najnevhodnejšom, avšak najrýchlejšom možnom termíne (horšie by snáď už bolo len ísť hlasovať priamo na Vianoce alebo v polovici leta) pod taktovkou silných hráčov SMER-SD, SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd? Veď komu inému ako im predsa tieto môžu v danom termíne vyhovovať:

  • SMER-SD sa nimi po poldruha roku dostáva späť z opozičnej nemilosti a za istých okolností si nimi môže vydláždiť cestu do jednofarebnej vlády á la Maďarsko.
  • SDKÚ-DS, ale predovšetkým jej predseda, môže konečne vyjsť z tieňa ťažko tolerovanej marketingovej tváre pani premiérky.
  • KDH sa zbaví nežiadúceho liberálneho koaličného partnera.
  • Most-Híd, si definitívne upevní pozíciu parlamentnej politickej strany voči mimoparlamentnej SMK a zároveň sa zbaví rebelov z OKS zo svojho poslaneckého klubu.
  • Rovnako tak si SaS môže konečne vydýchnuť od „nespratného“ Igora Matoviča a jeho „obyčajnej“ družiny a naopak, zhlboka sa nadýchnuť nového kyslíka v podobe marketingovo efektívnej opozičnej politiky, prinášajúcej permanentný rast preferencií, ktorá strane s menej ako 300 členmi môže vyhovovať ďaleko viac ako účasť vo vláde, ktorá sa im v roku 2010 pritrafila doslova len vážnou zhodou náhod.
  • Nakoniec SNS sa predčasnými voľbami môže definitívne zbaviť hrozby v podobe vylúčenej Anny Belousovej, ktorá by prípadným dlhodobejším pôsobením na slovenskej politickej scéne, mohla svojou novou stranou Národ a spravodlivosť spôsobiť scenár z roku 2002, kedy stiahla vtedajšiu Pravú slovenskú národnú stranu pod 5 %-tnú zvoliteľnú hranicu do NR SR.

A tu sa dostávame ku kameňu úrazu a teda komu scenár predčasných volieb nevyhovuje. V prvom rade nemôže vyhovovať občanom Slovenskej republiky, ktorí v zimných mesiacoch nebudú mať zďaleka toľko možností stretávať sa so záujemcami o ich zastupovanie a historicky prvé „zimné“ voľby na území Slovenska od roku 1990 môžu nakoniec byť aj tie s historicky najnižšou volebnou účasťou. Navyše, okrem vyššie zmieňovaných už pravdepodobne nemôžu vyhovovať nikomu ďalšiemu, kto by chcel čo i len náhodou na slovenskej politickej scéne „miešať karty“. Veď zaregistrovať stranu (bohužiaľ inak to podľa aktuálneho paralegálneho volebného kódexu nejde), vybudovať ju do aspoň akej takej funkčnej podoby, zostaviť kandidátku, programové tézy a nakoniec spraviť efektívnu kampaň za menej ako päť mesiacov, to bude chcieť ozaj nadľudský výkon.

Najlepšie je to vidieť na už zmieňovanej strane Národ a spravodlivosť Anny Belousovej, resp. strane Obyčajných ľudí a nezávislých kandidátov Igora Matoviča, či iných perspektívnych stranách, ktoré údajne mali zájem zastupovať najmä slovenské regióny (pošepkáva sa najmä o strane pozostávajúcej z primátorov a starostov). Mnohí si povedia „chvála bohu“. Údajnej nekonštruktívnosti typickej pre tieto politické subjekty už vraj bolo za posledné mesiace dosť a je preto čas vrátiť sa k politickej osvedčenosti a stabilite. Áno, i tak sa dá vnímať politický systém krajiny. Spoločne s domnelou stabilitou, však automaticky likvidujeme aj prejavy inovatívnosti a pluralizmu, ktoré ja považujem za nevyhnutné súčasti každej demokracie.

Nakoniec bez toho, aby si to mnohí z nás uvedomovali, táto volebná kampaň, ako aj samotné voľby budú ešte o niečom ďalšom dôležitom navyše. Budú totiž aj o miere akceptovateľnosti tzv. politického suterénu, alias nízkej politickej kultúry typickej pre rozvíjajúce sa demokracie, Slovensko nevynímajúc. V takejto nie je hanbou považovať za „politický omyl“ političku, považovanú verejnosťou za najobľúbenejšiu spomedzi pravicových politikov, po ktorej jediným hmatateľnejším výsledkom zostane boj za stransparentnenie politických procesov v krajine a ktorú práve pre tento boj zo strany a z politiky (pravdepodobne len dočasne), vyženú (aj) jej vlastní spolustraníci. Tiež v nej nie je žiadnou hanbou, ak si vyslúžilý politik, celkom zrejme na objednávku niekoho iného, doslova v hodine dvanástej požiada o premenovanie (preregistráciu) názvu svojej svojej nefunkčnej politickej strany do podoby, ktorá sa má po náročnom zháňaní petičných podpisov na poslednú chvíľu zaregistrovať pre iný subjekt. A to všetko samozrejme s jednoznačným cieľom, v maximálnej možnej miere registračný proces skomplikovať a v „ideálnom“ prípade mu dokonca zabrániť.

Tou najhoršou chybou, ktorú by občania v takomto stave mohli urobiť je rezignovať a postaviť sa k samotným voľbám apaticky. A hoci som tak pôvodne v dôsledku šoku z októbrových udalostí plánoval urobiť aj ja, nakoniec som scenár z júna roku 2010 jednoznačne a definitívne zavrhol a pokúsim sa „svojou politologickou troškou“ do týchto procesov vstúpiť v duchu vyššie čo najintenzívnejšie. Verím, že v tom nezostanem osamotený a teším sa na naše spoločné diskusie v rámci tohto blogu, ale aj tutu alebo tu.