Otvoriť oči a počúvať argumenty, môže byť na prospech nás všetkých

Nie je to prvýkrát, kedy hrdý britský národ píše dejiny celému nášmu kontinentu. O niečo viac ako tri týždne sa totiž v referende rozhodne nielen o ich zotrvaní v Európskej únii. Ak totiž dôjde k tzv. brexitu, skôr alebo neskôr môže dôjsť ku kolapsu európskych integračných procesov ako takých. K britom sa totiž čoskoro môžu pridať napr. Holanďania či Fíni. A to je aj prvý vážny dôvod, prečo by Briti mali zostať v EÚ. Samozrejme nájde sa dosť takých, ktorých základným heslom je „čím slabšia a rozdrobenejšia Európa, tým lepšie“. V záujme nás Európanov, vrátane Britov, to však rozhodne nie je.

Iste, nie všetci migranti prichádzajú do Británie s čestným úmyslom pracovať. A áno, aj medzi Slovákmi, Poliakmi, Lotyšmi, či Rumunmi sa nájde dosť takých, ktorí prišli len využiť štedrý sociálny systém krajiny. „Brexit“ však tento problém môže paradoxne ešte skomplikovať. Tí, ktorí sa ako občania EÚ dnes v krajine nachádzajú legálne, sa totiž z večera do rána zmenia na cudzincov, so všetkým, čo k tomu patrí. A keďže dnes viacerí, hoc aj krátkodobo zastávajú pozície, ktoré Briti často robiť doslova odmietajú, situácia sa vysoko pravdepodobne ešte viac skomplikuje. Navyše podmienky, ktoré britský premiér Cameron s úniou v tejto oblasti vyjednal síce nie sú ideálne a z pohľadu Slováka rozhodne nie vítané, je to tak pre všetkých stále lepšie, ako to, čo nastane „deň po brexite“. A to je hneď druhý vážny dôvod výhodnosti zotrvania Británie v EÚ.

Najčastejším argumentom zástancov britského vystúpenia z únie je jej ťažkopádnosť, byrokratickosť, či nereformovateľnosť. Bolo by však naivné myslieť si, že po „brexite“ to bude lepšie. Opak je pravda, keďže sú to práve Briti, ktorí stoja za väčšinou zmysluplných námetov ako úniu reformovať. Jedným z príkladov je zavedenie princípu tzv. červenej karty. Ten by nielen umožnil posilniť tzv. subsidiaritu a silu národných parlamentov v únii, ale zároveň by pravdepodobne predišiel aj kontraproduktívnym či priam škodlivým návrhom Komisie. Takým ako bol posledný nápad s tzv. „azylovým výkupným“. A keď už spomíname kontraproduktívne, či škodlivé nápady, netreba zabúdať na nedávnu vydieračskú pozíciu Francúzska. To sa už nechalo počuť, že by sa v prípade „brexitu“ mohlo zahrať na Turecko a „nebrániť“ migrantom cestovať za novým šťastím do Británie. Všetky dôvody navyše týmto problémom predísť a v únii zotrvať.

V samotnej Británii sa ako najvážnejší ukazuje dôvod štvrtý, ktorý s „brexitom“ spája automatický kolaps obchodu, odradenie investícií, ale aj spustenie recesie a zániku City of London ako globálneho finančného centra. Dá sa síce očakávať, že vážne problémy nastanú, v týchto prípadoch je však možné, že by si s nimi Briti dali rady možno rýchlejšie ako si sami myslia. Za podstatne vážnejší si ja osobne dovoľujem označiť piaty vážny dôvod tzv. „bremainu“. Tým je celistvosť samotnej Británie. Ak totiž anglická časť rozhodne o „brexite“ na úkor škótskej, severoírskej či waleskej, tak tendencie k vystúpeniu týchto krajín zo samotnej Británie môžu byť silnejšie ako kedykoľvek predtým. O to viac, že by ich v tom tentoraz paradoxne oproti minulosti, či situácii v Katalánsku mohla podporiť samotná Európska únia.

V neposlednom rade je tu pravdepodobne najvážnejší dôvod zotrvania Británie v Európskej únii. Tým nie je nič menej, ako strata zastúpenia v Európskych inštitúciách, ale aj finančná náročnosť „zotrvania vo vzťahu“ s európskou dvadsaťsedmičkou. V prípade „brexitu“ je totiž najpravdepodobnejší tzv. nórsky scenár. A teda, že Briti formálne z únie vystúpia, stratia nárok na komisára, europoslancov či zastúpenie v Európskej rade či Rade Európskej únie. No na druhej strane bude v ich životnom záujme zachovať si prístup k tzv. štyrom slobodám vnútorného trhu EÚ. To ich ale rovnako ako Nórov, Lichtenštajnčanov, Islanďanov a do istej miery aj Švajčiarov privedie do paradoxnej situácie. O dianí v únií nebudú môcť rozhodovať, no toto sa ich chtiac nechtiac v podobe rôznych nariadení bude priamo dotýkať. Navyše únia si za prístup na jej vnútorný trh nechá kráľovsky zaplatiť. K nórskym, EEA či švajčiarskym fondom, tak možno čoskoro pribudne aj fond britský. Štedro dotovaný britskými daňovými poplatníkmi. A to si dnes uvedomuje asi len máloktorý nadšenec britského vystúpenia z EÚ. Snáď do 23. júna precitne.