Je tu ďalšia zlá správa z rezortu spravodlivosti. Minister Štefan Harabin sa chystá otvoriť zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Oficiálny dôvod prečo tak robí je nanajvýš ušľachtilý. Zrovnoprávnenie nevidiacich a slabozrakých, nepočujúcich a nedoslýchavých s ostatnými občanmi tým, že sa im zabezpečí prístup k informáciám v im prístupných formátoch napr. na zvukovom nosiči, v Braillovom písme, či vo zväčšenom písme,  nemožno iné len vítať. Riziko, ktoré so sebou takýto krok nesie, však vyvoláva skôr dôvod  na veľké obavy ako na radosť.

To, že je tzv. infozákon nevyhnutnou súčasťou demokratického a občianskeho charakteru zriadenia štátu, majúci zároveň moc potláčať také neduhy ako klientelizmus či korupciu iste netreba pripomínať. Čo však pripomenúť treba, je napr. nedávna iniciatíva poslankyne dominantnej koaličnej strany Smer Edity Angyalovej, ktorá sa infozákon pokúsila pozmeniť cez zákon o reklame. Naoko nešlo o „nič vážne“ a presadzovala „len“, aby úradník mohol žiadosť o informáciu zamietnuť, ak bude „zjavne nerozumná“. V skutočnosti by to však pre zákon, ktorého logom je „čo nie je tajné, je verejné“, znamenalo ťažký zásah. Čo myslíte, ako by asi dopadlo subjektívne vyhodnocovanie „zjavnej nerozumnosti“ úradníkom, pre ktorého je v podstate každá žiadosť podľa infozákona len „zbytočnou“ nadprácou?

Kto zaručí, že sa infozákon pod taktovkou takých „priateľov“ informácií, akými je práve Edita Angyalová a niektorí jej stranícki kolegovia, či napr. exprimátor Žiliny Ján Slota (apropo víťaz ankety o „najväčšieho nepriateľa infozákona“ za rok 2005), alebo expremiér Vladimír Mečiar (počas vlády ktorého sa dokonca zrušili všetky tlačové konferencie po zasadnutí vlády a pri príležitosti štátnych návštev, s poukázaním na nízku kultúrnu úroveň niektorých novinárov), nezmení do takej podoby, pri ktorej už v podstate nebude možné hovoriť o Zákone slobodnom prístupe k informáciám?

Jediný, kto tak bude môcť urobiť, je predkladateľ zákona – Minister spravodlivosti Štefan Harabin. Šanca, že bude nasledovať svojho predchodcu Daniela Lipšica, ktorý pred dvomi rokmi ako predkladateľ novely tohto zákona, pod hrozbou jej stiahnutia z rokovania odmietol každú zmenu, ktorá by išla nad rámec jeho návrhu, je však aj napriek takýmto prísľubom po udalostiach, ktoré sprevádzajú ministrovanie Štefana Harabina, pomerne nízka. Aj preto možno najbližšie udalosti spojené s infozákonom považovať za vážnu skúšku jeho charakteru, a to v zmysle ochrancu demokratických a občianskych prvkov štátu, či bojovníka proti klientelizmu a korupcii. Nám ostatným nezostáva iné, len situáciu pozorne sledovať a v prípade potreby využiť všetky možnosti, ktoré v tomto smere zaručuje Ústava Slovenskej republiky…