Nie je dobré meniť pravidlá v polovici zápasu, avšak verejná voľba má určite viac za ako proti

Voľba generálneho prokurátora Slovenskej republiky nenechala v posledných dňoch na pochybách už takmer nikoho, že nielen vo vládnej koalícii niečo nie je v poriadku. Z viacerých vážnych problémov, ktoré sa počas tejto voľby objavili a z ktorých každý by stál za osobitný blog, som si po mojich verejných vystúpeniach, ktoré som na túto tému absolvoval v STV, SRo, TA3 a v rádiu Lumen, vybral pre tento blog problém tajnej voľby v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR).

Práve tento problém totiž viditeľne najviac rozdeľuje spoločnosť, pričom mám dojem, že to zďaleka nie je len zásluhou až takmer hysterickej obhajoby tohto inštitútu zo strany opozície. V prospech jeho zachovania zaznievajú predovšetkým argumenty o návrate pred rok 1989 (tu si nemôžem pomôcť, ale z úst niektorých poslancov za SMER – SD, to vyznieva trošku žartovne), kedy sa hlasovalo výhradne aklamačne, o ohrození možnosti slobodného prejavenia názoru poslancov, či zdôrazňovanie analógie medzi tajnou voľbou poslancov v NR SR a občanov vo voľbách.

Ak aj odhliadneme od faktu, že tajná voľba poslanca nie je jeho povinnosť, ale právo (rovnako tak ako občanov vo voľbách) a že táto bola výrazne redukovaná aktivitami našich volených zástupcov typu fotenie, dvojičky a pod., ktoré viacerých občanov doslova v negatívnom zmysle šokovali a opozícia ich označila za dokonca protiústavné, aj tak nám v prospech verejnej voľby zostávajú viaceré veľmi silné argumenty. Označiť túto za návrat späť v čase, či dokonca za nedemokratickú nepovažujem za správne. Áno, pred rokom 1989 bola takáto
voľba zneužívaná na politické účely režimom, ktorý však nemal s demokraciou nič spoločné. Skutočná zastupiteľská demokracia, ale funguje na princípe kedy si občan v TAJNEJ voľbe zvolí svojho zástupcu, ktorého tým poverí svojim zastupovaním a realizovaním svojich záujmov vo verejnom sektore. Tento proces sa pritom opakuje v pravidelných intervaloch, aby mal občan možnosť prácu svojho zástupcu vyhodnotiť a buď mu svoj mandát predĺžiť, alebo mu ho odobrať. Ako však vyhodnotíte prácu svojho voleného zástupcu, keď neviete ako v kľúčových otázkach, akou je i voľba generálneho prokurátora hlasoval? To že dnes v skutočnosti nemáme volených zástupcov, ale len volené strany, ktoré si od svojich nominantov vynucujú isté správanie sa naoktrojované po dohovore v ústavnom paškvile, ktorým je tzv. koaličná rada je vážny problém, ktorý súvisí s prekvitajúcou partokraciou a zlým volebným systémom (na čo už dlhodobo upozorňujem v rámci svojich blogov), avšak nemôže to slúžiť ako argument za tajnú voľbu v NR SR.

Navyše ak má náš volený zástupca nejaký názor, tak ako ho mali 4 – 6 poslanci koalície pri voľbe generálneho prokurátora, prečo sa ho boja vysloviť verejne? Ak totiž mám nejaký názor, tak potom mám pravdepodobne pripravené aj argumenty v jeho prospech a som ochotný tieto aj použiť. Nie nezaujímavý je v tejto súvislosti aj argument s imunitou, ktorú si naši poslanci chcú uchovať zubami nechtami… V neposlednom rade, je tu ešte jeden silný argument. Verejnou voľbou sa výrazne zníži priestor na korupciu, či možný nátlak na poslancov, o ktorom sa verejne v súvislosti so spomínanou voľbou hovorilo. Takto by paradoxne verejná voľba mohla poslúžiť aj ako síce slabý, ale predsa len ochranný štít pre poslancov, pri podobných aktivitách rôznych skupín.

Patrím medzi tých, ktorí odsudzujú zmenu pravidiel v polovici zápasu a preto sa mi táto iniciatíva vládnej koalície za daných okolností nepáči. Ak by však odtajnenie voľby poslancov NR SR mali zapísané v programovom vyhlásení vlády, bol by som celkom určite na strane jeho podporovateľov, nakoľko argumenty za sú pre mňa ďaleko silnejšie ako argumenty proti.