Udalosti posledných dní mi už dovolia „riskovať“ :)
Myslím, že za tých 6 rokov čo viac alebo menej aktívne blogujem sa mi ešte nestalo, že by som napísal dva blogy v priebehu dvoch dní, ale udalosti posledných dní už jednoducho „nepustia“. Prvým impulzom bolo moje piatočné vystúpenie v RTVS v analýze týždňa relácie Z prvej ruky. Hneď po ňom som totiž dostal pár „pripomienok“ k mojej opovážlivosti spomenúť, za akých okolností by pán premiér bol ochotný riskovať rozpad strany, či dobrovoľne sa presunúť na mocensky slabší post. Tieto o. i. spomenuli, prečo pán premiér v žiadnom prípade podobné ambície mať nebude a že ak som si toho nie dostatočne vedomý, tak som len „pravicový diletant, ktorý sa tvári ako politológ“.
Nuž proti gustu žiaden dišputát a ja si vážim každú (konštruktívnu) kritiku, ale na svoju obhajobu môžem povedať, že som si svoje názory o premiérovej perspektívnej prezidentskej kandidatúre „nevycucal z prsta“ a vychádzam už pár mesiacov len z toho ako dlhodobo vnímam slovenské reálie, resp. čo bolo povedané alebo aspoň naznačené. Navyše nie som sám a myslím, že tieto vydarené analýzy (tu a tu) tiež určite stoja za prečítanie.
Definitívne som však dospel k ochote sa o tejto veci dokonca staviť v momente, keď sa pán premiér rozhodol verejne deklarovať, že už v Smere presluhuje a že si už dnes vie do budúcna predstaviť niekoľko ľudí, ktorí ju bez problémov vedia prevziať. Pre mňa je to po zverejnení prieskumu, ktorý takmer kopíruje preferencie SMERu-SD s perspektívnymi voličmi prezidenta Fica a odbúrava tak predpoklad, že viacerí voliči SMERu-SD si jednoducho Roberta Fica ako prezidenta neprajú neklamný dôkaz o tom, že najmä ich začal pán premiér na novú realitu opatrnou salámovou metódou pripravovať.
Som teda pripravený staviť sa s kýmkoľvek okrem Roberta Fica o nejakú zmysluplnú, najlepšie dobročinnú aktivitu, že pán premiér medzi poslednými nakoniec svoju prezidentskú kandidatúru v roku 2014 vyhlási. Ak si trúfate, tak sa teším na Váš komentár so stávkovou ponukou :).
