Pre tých, ktorí sledovali zápas Slovensko – Wales (2:5), bola hra nášho národného mužstva, tomu zodpovedajúci výsledok a divácka kulisa, pravdepodobne len posledným klincom do pomyselnej fanúšikovskej rakvy.

Otázkou zostáva – Kto a ako pomôže slovenskému futbalu povstať z popola? Pred tým, ako by sme mohli na túto mimoriadne ťažkú otázku dostať adekvátnu odpoveď, je pravdepodobne nevyhnutné pomenovať minimálne tri súčasné „hanby“ slovenského futbalu:

„1. hanba“ – Slovenský futbalový zväz

Hovorí sa, že ryba smrdí od hlavy. Ja sa teda pýtam, ako je možné že voči súčasnému vedeniu Slovenského futbalového zväzu (SFZ) neexistovala a nateraz sa zdá, že ani neexistuje reálna alternatíva? Vie niekto, prečo po kauze „Wenke“ sedí toto vedenie ďalej pevne na svojich pozíciách? Prečo sa v priebehu troch rokov tretíkrát mení ligový hrací systém, pričom kvalita samotných líg, pri optimistickej prognóze, zostáva stále rovnaká? Prečo je marketing našich líg, počnúc televíznymi vysielacími právami, končiac propagáciou samotného futbalu na úrovni, ktorá takmer nemá v Európe obdobu?

„2. hanba“ – Slovenský národný tím

Momentálne vystúpenia Slovenského národného tímu po sympatických výkonoch v predchádzajúcej kvalifikácii o účasť na MS v Nemecku 2006, nemožno nazvať inak ako sklamaním. Vysoké domáce prehry s Českou republikou, Nemeckom, ale predovšetkým tá aktuálna s Walesom – „súperom z piateho koša“, hovoria veľa o kvalitách (aj psychických) mužstva, ktoré údajne ašpiruje na účasť na európskom, či svetovom šampionáte. Viditeľne nepomohla ani zmena trénera. Naopak.

Neviem prečo, ale mám pocit, že z mužstva sa vytratila iskra resp. niečo čo sa zvykne nazývať „team spirit“ (takí Dáni alebo Česi by o tom v určitom období akiste vedeli rozprávať…). Niežeby sa chlapci nesnažili, ale ich nasadenie a najmä hrubé chyby nám vo viacerých prípadoch pripomínali skôr nižšiu okresnú súťaž, ako vystúpenie národného mužstva. Výhovorky typu „chýbal nám Vittek“, či budujeme „mladé a perspektívne mužstvo z ohľadom na budúcnosť“ (po koľký krát už…) na tejto úrovni neobstoja…

„3. hanba“ – Slovenský divák

To, že na zápas národného mužstva v takom futbalovom meste ako je Trnava príde 5486 divákov, z ktorých minimálne jedna tretina sú fanúšikovia Walesu je určite hanba. Ešte väčšia hanba je ak sa domáce prostredie v podstate zmení na zápas „vonku“ (aspoň čo sa diváckej kulisy týka), tak ako sa to stalo na zápase Slovensko – Írsko (2:2). Jedným dychom však treba povedať, že dôvody takéhoto stavu nie sú až takou veľkou neznámou. V prvom rade, sú to dve predchádzajúce hanby, ktoré pomerne významne dopĺňajú ďalšie faktory:

  • Cena lístkov, tak ako bola nastavená SFZ v podstate ani iný efekt priniesť nemohla. Načo by sme napr. dávali polovičné ceny lístkov, či robili iné, vo svete dobre známe marketingové ťahy (voľný, či mimoriadne lacný vstup pre ženy a mladistvých a pod.), ktoré by do hľadiska prilákali ďalšie stovky či tisícky divákov a verím tomu, mali aj pozitívny synergetický efekt na zvýšenie príjmovej stránky?
  • Výber miesta zápasu a kultúrnosť našich futbalových stánkov, je ďalšou osobitnou kapitolou „zvláštnej politiky“ SFZ. Zainteresovaní páni si asi len ťažko vedia predstaviť, že by sa išli pozerať na kvalifikačný duel A mužstva ďalej ako 50 km za Bratislavu. Argument prísnych kritérií na kvalitu štadióna určite neobstojí, lebo tí čo videli (ne)kvalitu Tehelného poľa a poznajú podmienky napr. v Žiline, Trenčíne, Nitre, Ružomberku, Banskej Bystrici či Košiciach mi určite dajú za pravdu, že o veľkých rozdieloch s výnimkou kapacity nemôže byť ani reč. Naopak, mám pocit, že misky váh sú už dávno na opačnej strane a som presvedčený že 5486 divákov by na zápas s Walesom prišlo určite aj tam…

Možno je nakoniec toto všetko len dobre premysleným ťahom SFZ, aby presadil tzv. „menší“ variant výstavby Národného futbalového centra /NFC/ ;). O to zvlášť, ak by sa mal materiálne spolupodieľať na jeho výstavbe. Však načo by sme stavali „stánok“ pre 40 tisíc fanúšikov, keď nám na medzištátne zápasy s kvalitným súperom chodí max. 20 tisíc ľudí?

Apropo, keď už som pri stavaní NFC, napadla mi istá paralela so situáciou u nás a napríklad v Nórsku, kde som istý čas pôsobil. Tak napríklad v mestečku Molde o veľkosti asi našej Krupiny, majú tri umelé, pre verejnosť voľne celoročne otvorené a takmer celonočne osvetlené trávniky, architektonicky aj technologicky nadčasový futbalový štadión (Molde FK, hralo dokonca ligu majstrov proti Realu Madrid…) a fantasticky premyslený mechanizmus práce s mládežou (rovnako pre chlapcov aj pre dievčatá…). Nebolo by jednoduchšie obrátiť sa po skúsenosť nielen s výstavbou futbalových štadiónov tam (nepopieram pritom značné rozdiely v možnostiach financovania, nórsky mechanizmus však zďaleka nefunguje len na centrálnych verejných príspevkoch…), ako zase raz ísť „tradičnou“ slovenskou „treťou“ cestou, navyše dobre preplatenou verejnými financiami (ako tomu pri výstavbe NFC určite bude)?

Menovanými skutočnosťami som akiste diskutabilné miesta slovenského futbalu nevyčerpal, no aj napriek tomu je jasné, že nájsť človeka, resp. skupinu ľudí, ktorí pomôžu slovenskému futbalu dostať sa z jeho súčasného marazmu a „zmyť“ minimálne tieto tri hanby, nebude vôbec „ľahkým orieškom“. Budem úprimný, mám obavu, či sa to vôbec niekedy podarí…