Europoslanci dostali opäť nápad realizovať sa. Aby som bol presnejší, tentoraz najmä dve europoslankyne, Danuta Hübner a Jo Leinena. Pravidelne sa síce stáva, že podobný scenár neveští nielen pre Slovensko veľa dobrého, v tomto prípade to však môže byť inak.

Tieto dve dámy si totiž povedali, že voľby do Európskeho parlamentu (EP) sú stále príliš národné, a preto ich treba mierne zosynchronizovať a doplniť o inovatívne prvky. Za prvú spomedzi tých dôležitejších schválených zmien možno označiť prepojenie kandidátov na poslancov s ich európskou politickou stranou, resp. frakciou. To by malo súvisieť aj s lepšou informovanosťou voliča o tom, kto sa na základe ich hlasu europoslancovi môže stať budúcim predsedom Komisie. Nie, nedá sa predpokladať, že počet hlasov pre napr. Eduarda Kukana by sa výrazne zmenšil, ak by volič vedel, že vlastne sprostredkovane volí Jean Claude Junckera. Predsedu Európskej komisie, ktorý sa nedávno prezentoval ako mimoriadne „veselý pánko“. Je to však dobrý začiatok, aby si každý Európan postupne uvedomil, akú silu môže mať i jeho hlas smerom k európskemu dianiu najbližších päť rokov.

Druhou dôležitou novinkou schválenou EP, je zavedenie voľby cez internet alebo aspoň poštou. Cieľ je pritom jednoduchý, no pozerajúc na účasť napr. na Slovensku zároveň veľmi zložitý. Zvýšiť volebnú účasť Európanov. Ako ukazuje príklad Estónska, kde sú voľby cez internet realitou od roku 2005, nie však nerealizovateľný a možno ho len a len uvítať. V konzervatívnej Európe sa však bude hľadať určite viac dôvodov „prečo nie“, ako spôsobov „ako áno“.

Rovnako uvítať možno aj tretiu, no nemenej dôležitú novinku, priamo previazanú s tou predchádzajúcou. Umožniť voliť Európanom zo zahraničia. Štyri členské štáty – Česká republika, Írsko, Malta a bohužiaľ aj Slovensko, to totiž svojim občanom v roku 2014 neumožnili. Vystavili tak napr. svojich občanov pracujúcich v inštitúciách EÚ do paradoxnej a absurdnej situácie. Tí totiž napriek tomu, že sú s európskou agendou bezprostredne prepojení, ovplyvniť zloženie EP mohli len za predpokladu, že sa pre účely voľby spolu so svojou rodinou vrátili do vlasti. Zdá sa, že takýto stav sa javí konečne aj pre samotných poslancov ako neakceptovateľný. A to je dobre.

A prečo sa z týchto noviniek tešiť aj na Slovensku? No ak sa celý legislatívny proces podarí v európskych inštitúciách dotiahnuť dokonca a uvedené zmeny skutočne začnú platiť už pre rok 2019, tak je reálna šanca, že sa ľady pohnú aj v iných dôležitých oblastiach. Zhodou okolností, druhý a tretí bod predstavených zmien sa stali nosnými v rámci šiesteho kroku agendy predstavenej minulý týždeň, ktorá má za cieľ jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie Slovenskej republiky. Nepriamy tlak z Bruselu, by mohol byť živou vodou pre jeho realizovateľnosť hneď po voľbách do NR SR 5. marca 2016. O to zvlášť, ak by o jeho prijatí spolurozhodovali tí, ktorí to so sloganom „…aby sa doma oplatilo pracovať, podnikať a žiť“ myslia vážne.