Na prvé počutie to môže znieť vábivo: Kašlime na Európsku úniu, veď Briti a Izraelčania očkujú rýchlejšie, keď im „bruselská byrokracia“ nezväzuje ruky. A čím skôr zatvorme hranice a rovno odmietnime aj peniaze z európskych fondov, aj tak nimi len zadlžíme naše deti. Zdvihli by ste ruku za niektorý z týchto „receptov“ na krízu? Nezakladajú sa síce na pravde, ale prečo to nevyskúšať, však?

Čo tam potom, že vďaka európskej solidarite a pravidlu „každému rovným dielom“ začalo Slovensko očkovať už koncom roka 2020 a má perspektívu zaočkovať všetkých, ktorí budú mať záujem, už do leta. A že vďaka Európskej liekovej agentúre (EMA) môžeme našim občanom ponúknuť hneď niekoľko druhov účinných a bezpečných vakcín.

Nehovoriac o veľkých ekonomických škodách, ak by sme chceli „hermeticky“ zatvárať hranice. Navyše, naozaj si myslíme, že bez peňazí zo spoločnej európskej kasy, z ktorej nám za jedno vložené euro pošlú dve, sa dokážeme spamätať z následkov koronakrízy?

Lekcia z brexitu: viac počúvať

Dajme však iróniu bokom. Faktom je, že podobné otázky spochybňujúce význam EÚ a nášho členstva v nej, už roky kolujú sociálnymi sieťami. Aj to ma utvrdzuje, že časť verejnosti na Slovensku nemá ani takmer po 17 rokoch od nášho vstupu do európskeho spoločenstva dostatok informácií o tom, aká je pre nás Únia dôležitá a ako veľmi ovplyvňuje naše životy.

A tiež, že nie je fér, keď ju často obviňujeme z našich vlastných zlyhaní. Tým nechcem povedať, že by za to mohli len samotní občania. Naopak, spytovať svedomie si musíme aj my, politici a úradníci z vôle ľudí, či už pracujeme v Bratislave, Bruseli, Berlíne alebo Prahe.

EÚ ako druhá najväčšia ekonomika sveta s takmer pol miliardou obyvateľov stojí na križovatke. Celosvetové šírenie koronavírusu, ale aj odchod Spojeného kráľovstva naplno odkryli dávno známe problémy Únie a poukázali na nové výzvy, ktorým čelíme. Pandémia odhalila, kde Európa pracuje pre ľudí a kde v tejto úlohe zaostáva.

Poučení brexitom vieme, že nadiktovať kľúčové zmeny zvrchu, bez poctivého dialógu s občanmi, by aj pri tom najlepšom úmysle bolo zlou cestou. Vždy je dobré, keď reformy vychádzajú z aktívnej diskusie širokej verejnosti, odborníkov, podnikateľov a ďalších profesijných či záujmových združení.

Platí to na komunálnej aj národnej úrovni, tak prečo by to nemohlo fungovať na celoeurópskom „leveli”? Popri dôkladnom zhodnotení stavu Únie chce túto otázku zodpovedať pripravovaná Konferencia o budúcnosti Európy. Rok trvajúca séria diskusií a podujatí, ktoré odštartujú 9. mája, má určiť, akú EÚ členské štáty a ich občania chcú. Ak chceme vybudovať „Európu zajtrajška“, potrebujeme poznať názory tých, ktorí v nej budú žiť.

Samozrejme, nie všetci máme rovnakú predstavuj o tejto budúcnosti. O to dôležitejšie bude, aby sa vyjadrili všetci európski občania s rôznorodými víziami, od Bruselu až po Svidník, od Atén až po najsevernejšiu fínsku dedinku.

Nikto sa v tejto diskusii nesmie cítiť diskriminovaný a každý by mal byť vypočutý. Iba tak prekonáme rozdiely a vyzdvihneme to, čo nás spája. Bez otvorenej a inkluzívnej diskusie o témach, ktoré sú pre ľudí dôležité a zasahujú do našich životov, to však nepôjde.

O čom chcú Európania hovoriť

Dobrou správou je, že spustenie Konferencie o budúcnosti Európy má v členských štátoch EÚ veľkú podporu. Z výsledkov špeciálneho prieskumu Eurobarometer, ktorý si nechali vypracovať Európska komisia a Európsky parlament, okrem iného vyplýva, že viac ako 90 percent Európanov požaduje, aby sa pri rozhodnutiach týkajúcich sa budúcnosti EÚ viac zohľadňovali hlasy občanov.

“Nesmieme si zakrývať oči ani pred údajom, podľa ktorého sa chce do celoeurópskeho dialógu zapojiť iba 45 percent Slovákov.„
Tri štvrtiny obyvateľov Únie sa zároveň domnieva, že chystaná konferencia bude mať pozitívny vplyv na demokraciu v EÚ.

Nesmieme si však zakrývať oči ani pred údajom, podľa ktorého sa chce do celoeurópskeho dialógu zapojiť iba 45 percent Slovákov. Verím, že aj vďaka pestrej palete aktivít, ktoré sme naplánovali, sa nám tento podiel podarí výrazne navýšiť. Čo sa týka obsahu, počas Konferencie o budúcnosti Európy nesmie byť žiadna z tém tabu a udávať tón diskusie by mali najmä samotní občania, respektíve odborníci v rôznych oblastiach.

Prieskumy nám ukazujú, že za najväčšie výhody členstva v EÚ považuje verejnosť predovšetkým dodržiavanie demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu, ako aj hospodársku, priemyselnú a obchodnú silu Únie. Otázkou zostáva, či máme tieto „prednosti“ do budúcna dostatočne chránené a odolné, pretože ak začnú erodovať, vyparí sa aj podpora od ľudí.

Za najvážnejšiu globálnu výzvu zas občania jednoznačne považujú klimatickú zmenu. Aj na toto bude treba myslieť počas diskusií v najbližších mesiacoch. Len ak si nastavíme zrkadlo a dohodneme sa, ako chceme spolu postupovať ďalej, podarí sa nám vybudovať spravodlivejšiu, zelenšiu a digitálnejšiu budúcnosť.

Ak by Konferencia o budúcnosti Európy nemala viesť k zmenám k lepšiemu, tak by sme ju nemuseli robiť vôbec. Ak sa však my – politici, diplomati či štátni úradníci – pýtame občanov, v akej EÚ chcú žiť, musíme byť pripravení počúvať. A potom prejsť od slov k činom a požiadavky ľudí pretaviť do praxe.

Začneme možno v Banskej Bystrici

Vláda SR ešte začiatkom marca schválila „národnú“ koncepciu Konferencie o budúcnosti Európy v Slovenskej republike. Z nej vyplýva, že národná platforma by sa mala orientovať na stimulovanie diskusie o budúcnosti EÚ s dôrazom na regióny i odbornú analýzu a formuláciu slovenských odporúčaní pre sektorové oblasti európskych politík.

Gestorom konferencie je rezort diplomacie SR, ktorý sa oprie o dva v minulosti úspešné projekty: diskusné formáty pod hlavičkou #MYSMEEÚ a odbornejšie ladený Národný konvent o EÚ.

Prvý z pilierov bude zameraný na laickú verejnosť, ktorého ťažiskom by mali byť verejné vystúpenia, diskusie a ďalšie formáty so zapojením širokých vrstiev spoločnosti. Projekt občianskych konzultácií, od ktorých si najmä počas leta veľa sľubujeme, doplní Národný konvent o EÚ, ktorý bude slúžiť ako platforma pre expertnú, analytickú diskusiu o členstve SR v EÚ.

Neobídeme ani zástupcov občianskej spoločnosti, neziskových organizácií, podnikateľského sektora, samosprávy či akademikov. Výsledkom by následne mali byť odporúčania pre vládu SR ku konkrétnym európskym politikám.

Či už sa budeme spolu rozprávať osobne alebo virtuálne, čo dnes už vo svete diplomacie a vrcholovej politiky nie je nič výnimočné.

Súčasťou „slovenskej verzie“ Konferencie o budúcnosti Európy bude aj webová stránka, aktivity na sociálnych sieťach či videá na YouTube. Chceme zapojiť aj tzv. influencerov, aby nám pomohli osloviť mladých ľudí, ku ktorým by sme sa „len“ s ťažkopádnymi politickými debatami nepriblížili.

Ešte pred samotným odštartovaním konferencie máme v pláne spolu s renomovanou agentúrou urobiť prieskum verejnej mienky na Slovensku. Sami sme zvedaví na odpovede, podľa ktorých potom prispôsobíme koncept podujatí.

Oficiálny začiatok Konferencie o budúcnosti Európy je naplánovaný na 9. mája, keď slávime Deň Európy, a to slávnostným ceremoniálom v Štrasburgu. Ak nám to pandemická situácia dovolí, otváracia konferencia „slovenského vydania” by sa mohla uskutočniť v Banskej Bystrici. Alternatívnym riešením bude virtuálne podujatie.

Držme si spoločne palce, aby bola slovenská verzia Konferencie o budúcnosti Európy úspešná. Je to dôležité.

 

ZDROJ: https://komentare.sme.sk/c/22621481/v-akej-eu-chceme-po-pandemii-zit.html