Aktívna práca so strategickým výhľadom sa stáva otázkou prežitia.
Obzrime sa trochu do minulosti. Vedel si niekto z vás pred trinástimi rokmi čo i len predstaviť Európsku úniu bez Spojeného kráľovstva, Trumpa v Bielom dome a útok davu na Kapitol, Rusko zabíjajúce nevinných ľudí na území zvrchovanej Ukrajiny alebo lockdowny v rôznych kútoch Zeme či rúška na tvárach pri každom vykročení z bytu? Asi nie, však?
Keď si uvedomíme, aký diametrálne odlišný bol svet v roku 2009 a aké zásadné geopolitické zlomy medzitým nastali, ponúka sa logická otázka, načo dnes „prepánajána“ diplomati spolu s expertmi z akademickej sféry a mimovládneho sektora vôbec diskutujú o možných scenároch budúceho vývoja do roku 2035 s následkami na našu zahraničnú a európsku politiku. Odpoveďou je: práve preto.
Spolu s kolegami a kolegyňami sme posudzovali štyri scenáre, alebo, ak chcete, štyri rôzne cesty do budúcnosti, ktoré zahŕňajú havarijný, negatívny, optimistický a transformačný scenár. To všetko s prihliadnutím na to, čo sa v súčasnosti deje vo svete a čo môžeme očakávať v budúcnosti.
Vojna na Ukrajine, vyvolaná agresiou Putinovho režimu v Rusku, podčiarkuje, aký potrebný je strategický výhľad. Ako veľmi treba počítať aj s negatívnymi možnosťami vývoja, ktoré sa mnohým zdajú neuveriteľné, a následne urobiť všetko pre to, aby sa nenaplnili. Len ak budeme presnejšie vedieť, čomu sa vyhnúť a k čomu chceme smerovať, vieme adekvátne nastaviť naše aktivity.
To, čo dnes vidíme naživo v našom bezprostrednom susedstve, bolo ešte pred pár mesiacmi len súčasťou tých najnegatívnejších scenárov. Je to však nové status quo, s ktorým sa ako spoločnosť musíme vyrovnať.
Viac než výstroj potrebujeme mapu
Obzvlášť dnes sa pohybujeme po „tekutých pieskoch“, ale oporný bod potrebujeme práve v takejto situácii, nie vtedy, keď máme pevnú zem pod nohami.
No našou úlohou počítať s akýmkoľvek vývojom. Ako sa hovorí: verme v najlepšie, ale pripravujme sa na najhoršie.
Strategický výhľad nám nemá dať výstroj na cestu, ale byť našou mapou, aby sme vedeli, ktorá cesta je najschodnejšia a kde, naopak, číhajú nástrahy.
Nejde o to, že by sme pracovali so zlou, falošnou mapou. Problém vidím inde, a to v schopnosti prijímať potrebné opatrenia, kým je ešte čas.
Napríklad o svojej neudržateľnej energetickej závislosti od Ruska sme vedeli dlho. Napokon, kohútik zavrelo už v roku 2009. Veľa sa medzitým spravilo, ale dnes vidíme, že sa malo urobiť viac.
Podobne o potrebe investovať aspoň dve percentá HDP do obrany sme sa dohodli už na samite vo Walese v roku 2014. Dnes dobiehame zameškané a je otázne, či len nechytáme zajaca za chvost.
Je lepšie byť pripravený ako prekvapený
Téma strategického výhľadu sa úspešne rozvíja v rámci Európskej únie, a to aj vďaka podpredsedovi Európskej komisie Marošovi Šefčovičovi, ktorý má túto agendu v portfóliu. Jeho zásluhou bola vytvorená sieť EÚ pre strategický výhľad, v rámci ktorej každá členská krajina Únie nominovala svojho zástupcu. Je mi cťou zastupovať Slovensko v tejto platforme tzv. ministrov EÚ pre budúcnosť.
Ďalšie stretnutie siete EÚ pre strategický výhľad sa bude konať v apríli v Luxemburgu a jeho témou má byť prepojenie medzi zelenou a digitálnou transformáciou, ktorá bude aj hlavnou témou tohtoročnej Správy Európskej komisie k strategickému výhľadu.
Už dnes je však isté, že neobídeme ani tému vojny na Ukrajine a jej dôsledkov pre Európu a svet. To, že slovenská diplomacia bude pri tom a nezabúda na strategický výhľad, považujem za dôležitý krok pre našu bezpečnejšiu a najmä predvídateľnejšiu budúcnosť.
Je predsa lepšie byť pripravený ako prekvapený.
