Alebo ako sa opäť niekto nevie vysporiadať s vlastnou frustráciou…

som už začínal mať pocit, že ma tento rok nič nerozladí, zaregistroval som na moju adresu ďalší z “vydarených” blogov známeho blogera SPW Gabriela Šípoša. Musím sa priznať neprekvapilo ma to hneď z viacerých dôvodov.

Prvý dôvod je myslím celkom jednoduchý. Pán Šípoš sa už roky veľmi nevyberavým a v istých okamihoch manipulatívnym až bulvarizujúcim spôsobom snaží na seba upútať pozornosť médií a verejnosti a hľa zjaví sa akýsi politológ z “provinčného krajského mesta” a za pár mesiacov sa stane druhým najcitovanejším politológom na Slovensku. To sa predsa neodpúšťa … Systém ako na takéhoto nespratníka je veľmi jednoduchý a praxou overený. Ak už nie je čo povedať k tomu, prečo je Klus (ako ma p. Šípoš vo svojom blogu oslovuje) druhým najcitovanejším politológom a teda obsahu toho ako sa v masmédiách vyjadrujem, tak skúsime druhú osvedčenú taktiku. Vytiahneme si niektorú z jeho publikácií a stoj čo stoj tam niečo musíme nájsť, aby sme ho mohli označiť za plagiátora, čo je dnes takmer národná značka. To, že sa jedná o tri roky starú záležitosť a ako aj sám p. Šípoš v blogu naznačuje, dávno vydiskutovanú vec, pravdepodobne tiež môže zostať bez komentára. Nie som teda v tomto smere prvý a jediný a som presvedčený, že ani posledný, takže adekvátnu váhu budem celej veci prikladať…

Čo je už ale horšie, to sú ďalšie motívy, ktoré môžu pána Šípoša viesť už po druhý krát k takejto zvláštnej pozornosti pre moju osobu. Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že som organizáciu ktorej pán Šípoš šéfuje (Transparency International Slovensko – TIS) na akademickej pôde niekoľkokrát označil za inštitúciu, ktorá býva zneužívaná na politické ciele a zdá sa, že táto informácia na akademickej pôde nezostala. Ak už nič iné, tak informácia, ktorá preletela napr. Banskou Bystricou, ako údajne druhým najotvorenejším mestom pod taktovkou exprimátora Ivana Saktora a ktorá mnohých z nás doslova šokovala hovorí jasnou rečou…

Bohužiaľ najhoršie však na mňa pôsobí iný z dôvodov, prečo sa podľa môjho názoru pán Šípoš s takou vervou pustil práve do mňa. Nedávno totiž prebehlo verejným éterom výberové konanie na výskumníka/výskumnú organizáciu v oblasti protikorupčnej politiky vo vybraných inštitúciách Slovenska vyhlásenú práve TIS. Bohužiaľ, nechal som sa nahovoriť kolegom, ktorý celý projekt v značnom časovom strese spracoval, aby sme sa o túto zaujímavú ponuku uchádzali. Výsledky si môžete pozrieť tu a na fakt, že sme sa umiestnili druhí a zároveň poslední za inou známou inštitúciou Slovak Governance Institute (SGI), či nastavené kritériá transparentného výberu si pokojne urobte názor sami (obzvlášť by ma zaujímala tá cenová ponuka, ktorú sme ako jedinú vyhrali, keďže viem akú sumu sme ponúkli my a viem tiež to, že tretí sektor by mal predsa byť neziskový …). Z môjho pohľadu sme ale asi nazreli niekam, kam sme nemali.

Po riadkoch vyššie sa možno bude zdať ako plytvanie časom reagovať na samotný obsah predmetného blogu, ale skúsim predsa len pár viet. Publikácia Verejná politika – Priestor, Efektívnosť, Nástroje, Nové výzvy a konkrétne podkapitoly 6.1 – 6.4, súvisiace s nástrojmi verejnej politiky tvoria cca 13% obsahu práce a teda nie 1/5 hlavného textu knihy ako uvádza p. Šípoš. Takisto usudzujem, že si pán Šípoš pravdepodobne len nedopatrením dôslednejšie nevšímal strany 125, 128 a 133 predmetnej publikácie, ktoré podľa môjho názoru celkom jasne odkazujú na zdroj(e) využité pri písaní tejto časti publikácie, vrátane prebratých tabuliek. Uisťujem teda celú verejnosť, že mojim cieľom samozrejme nebolo vydávať tento text za svoj (aj preto odkaz 50 a odkazy na zdroje na str. 128), hoci priznávam, že forma “citovania”, ktorú som zvolil (odkaz 50) nebola najšťastnejšia a za istých okolností môže vyvolať pochybnosti, za ktoré som sa autorom danej publikácie ospravedlnil a aby bola vec ešte jasnejšia, stiahol som celý zvyšok danej publikácie z verejnej distribúcie. Apropo je zaujímavé, že pán Šípoš “zabudol” zverejniť ako sa k tejto publikácii dostal. Moja domnienka hraničiaca s istotou je totiž taká, že má v rukách jeden z kusov, ktorý som s osobným venovaním zaslal o. i. autorom Manuálu pre tvorbu verejnej politiky, aby si práve na jej základe doplnili citácie, dôležité pre ich ďalší profesný rast (o čom Gabriel Šípoš určite vedel). Presne toto zvyknú všetci plagiátori na Slovensku robiť, že mám pravdu p. Šípoš .

Mám za to, že akékoľvek ďalšie komentáre na túto tému z mojej strany nemajú zmysel a k danej problematike sa viac verejne vyjadrovať nebudem. Čo však budem celkom určite žiadať, je zverejnenie môjho súhlasu pre p. Šípoša, aby verejne šíril časti môjho dieľa chráneného autorskými právami a v prípade, že ho nedostanem (o čom som viac menej presvedčený, keďže som mu žiadny nedal), celkom určite zvážim spoločne s ochranou môjho dobrého mena aj iné ako blogerske aktivity.

Celkom na záver mi nedá neodpustiť si ešte pár poznámok. Jedna sa týka faktu, že je už takmer charakteristické, čo sa týka blogov SPW, že radi narábajú s polopravdami, akou je napríklad moja údajná učiteľská zainteresovanosť na troch slovenských vysokých školách. Len škoda, že si p. Šípoš neoveril, že len na jedinej z nich a teda Univerzite sv. Cyrila a Metoda mám aj pracovný úväzok a akékoľvek moje ďalšie pedagogické aktivity sú nepravidelného charakteru na základe dohody o vykonaní práce. Druhá moja poznámka súvisí s textom, ktorý svieti pri mojej viac ako rok starej fotografii. Je mi jasné, prečo tam pán Šípoš nezabudol opomenúť SaS, hoci som nikdy nebol jej členom a rád by som vedel, či by podobne postupoval aj v prípade, že by som kandidoval napr. za SDKÚ-DS. Nedá mi tiež nezareagovať na ten dovetok, o mojej