Rušenie druhého kola voľby predsedov samosprávnych krajov má celkom iný cieľ ako úsporu peňazí

 Na balkóne parlamentu stoja piataci a šiestaci zo Senice, zatiaľ čo sa sálou nesú slová typu, slušní, pracujúci , bieli, infiltrátori, zahraniční agenti, sionisti, fašisti, zradcovia a pod. Aj taký bol koniec minulotýždňového rokovania NR SR. V tom istom čase sa len o pár miestností ďalej horlivo dokončuje návrh zákona. Nie však takého, ktorý by podobnú politickú kultúru aspoň zmiernil, ale takého, ktorí ju dokonca umocní. Že sa vám to zdá neuveriteľné? Nie však na Slovensku.

Z posledných desiatich rokov nám osem vládne strana SMER-SD. Toľko ospevovaný hospodársky rast, či pokles nezamestnanosti, nijako nezabránil ďalšiemu vyľudňovaniu viacerých regiónov, zvyšovaniu miery chudoby a radikalizácie niektorých skupín obyvateľstva. Ideálny stav na nástup extrémistov, ktorí ponúkajú jednoduché riešenia zložitých problémov. Že o čom to tu rozprávam? Tak sa teda pozrime, s čím napríklad vyhral voľby M. Kotleba v Banskobystrickom kraji:

  • zvýšenie zamestnanosti prostredníctvom podnikov pre stovky až tisícky ľudí,
  • obnova družstiev a živočíšnej výroby, zvýšenie potravinovej sebestačnosti,
  • založenie sociálneho podniku zameraného na bytovú výstavbu nájomných bytov pre slušných bielych ľudí
  • vybudovanie bezpečnostných zložiek na ochranu slušných ľudí pred cigánskymi extrémistami.

Čo na tom, že šéf samosprávy Kotleba z toho nesplnil ani čiarku. Že si zo samosprávneho kraja spravil rodinno-stranícky podnik, pätinu mzdy si prevádzal na súkromný účet a beztrestne zrušil nejaké tie predstavenia „pofidérnej kultúrnej hodnoty“. Volič mu vystavil účet v podobe 14 mandátov v NR SR a piatich miliónov na účte.

A čo na to SMER-SD?  Preferencie padajú, koaliční partneri vystrkujú rožky čoraz viacej, a demokratická opozícia pravidelne prichádza s odhalením nejakého toho nového zlodejstva. Prišiel teda čas zabetónovať sa kde sa dá a ešte si popri tom nechať „súpera“, ktorý bude v jednom z krajov naďalej efektívne odvádzať značnú časť mediálnej pozornosti v duchu „však sú aj horší ako sme my“. O ničom inom nie je práve predložený návrh, ktorý ruší druhé kolo volieb predsedu samosprávneho kraja. Súčasným smeráckych županov to pri pár percentách môže udržať mandát, M. Kotlebu to môže uchrániť pred potupnou prehrou a R. Ficovi, to umožní vytvoriť si predpoklady na naplnenie svojho prezidentského sna.

A ešte sa pri tom páni Glváč a spol. môžu tváriť, že šetria verejné prostriedky. Dokonca si to aj odhadli na 2,4 mi. EUR. Nejdem teraz pliesť hrušky s jablkami a spomínať napr. okradnutý štát prostredníctvom nadmerných vratok DPH v kauze Bašternák. Pozrime sa radšej na 6,3 miliónovú sumu za tzv. referendum o rodine z minulého roku. Čo tak prijať radšej legislatívnu zásadu, ktorá každé ďalšie petíciou vyvolané referendum spojí s najbližšími voľbami? Alebo, čo tak spojiť voľby prezidenta s voľbami do Európskeho parlamentu? Jednoducho by sme hádzali o jeden papier do urny navyše a ešte by sme aj zlepšili tragickú volebnú účasť. Nepríde vám to omnoho poctivejšie riešenie, ako zabetónovať M. Kotlebu a smeráckych županov v úrade až do roku 2022 a z R. Fica spraviť prezidenta možno aj do roku 2029? Mne rozhodne áno.