Komu a prečo najviac prospeli top témy posledných týždňov a ako súvisia s životom bežného Slováka

Ako sme sa v polovici apríla dozvedeli z úst predsedu vlády SR Roberta Fica, v minulom roku boli dve mediálne najskloňovanejšie slová, práve jeho meno a Ukrajina. Aj prezident SR Andrej Kiska
a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák potvrdili, že sa celý rok 2014 v oblasti zahraničnej politiky bezkonkurenčne niesol v duchu Ukrajinskej krízy a
samozrejme aj roly Ruskej federácie a jej prezidenta Vladimíra Putina v nej. Zväčša nie pozitívne,
hoci sledujúc sociálne siete a niektoré médiá by sa dal nadobudnúť aj iný dojem.

Každopádne, značná časť slovenskej odbornej, žurnalistickej i laickej verejnosti venovala vojne na území nášho suseda pochopiteľnú adekvátnu pozornosť. Nakoniec, vojaci i civilisti zomierajú na
východe Ukrajiny ďalej a Krym stále nie je späť v rukách krajiny, ktorej legitímnym územím podľa medzinárodného práva je. Napriek tomu, akoby posledné týždne tento problém prestal existovať.
Sem – tam sa síce pripomenie bojovými situáciami, ktoré pre mnohých Slovákov pôsobia akoby ani neboli len pár kilometrov od nás, avšak skutočná mediálna i spoločenská pozornosť sa
presmerovala na celkom nové a bohužiaľ ďaleko bezprostrednejšie problémy. Veď stovky či tisícky utečencov, z ktorých viacerí môžu byť aj veľmi nebezpeční, valiacich sa na Slovensko, či
bankrotujúca krajina eurozóny, ktorá všetkých Slovákov môže stáť až miliardy Eur, sú predsa po takom čase oveľa zaujímavejšie témy.

Príkladom tohto stavu je situácia ohľadom zostreleného lietadla Malaysia Airlines, letu MH17. Jeho smutné prvé výročie sme si pripomínali akurát v čase kľúčových rokovaní Gréckeho
parlamentu, o podmienkach tretieho balíka pomoci pre túto krajinu. Je zrejmé, ktorá z týchto udalostí dostala prednosť. A keďže časť vyšetrovacieho spisu jasne naznačuje, že dôkazy
zostrelenia lietadla ukazujú na proruských povstalcov na Ukrajine, tak je aj zrejmé, komu takýto stav vyhovuje. Pre mňa osobne by vôbec nebolo prekvapením, ak by údajne uniknuté časti
vyšetrovacieho spisu, mohli mať v konečnom dôsledku ruské pričinenie. Však jeden zo základných princípov úspešnej politiky je vhodne pracovať s informáciami a prekrytie tém, o ktorých píšem
vyššie, môže mať viac ako očakávaný efekt.

Ak by ste teda boli Vladimírom Putinom, čo lepšie ako utečeneckú krízu v Európe, či bankrotujúce Grécko by ste si mohli priať? A ak chceme zájsť ešte ďalej a zahrať sa na konšpirátorov, celkom
iste by nás mohli napadnúť spôsoby, ako by Vladimir Putin toto všetko dokázal v takom krátkom čase zvládnuť. Takéto úvahy však na sociálnych sieťach, či v médiách, ktoré sa podobnej
problematike venujú, pravdepodobne nenájdete. Niektorí z nás si pochopiteľne položia otázku, prečo asi? A viacerí z nás asi aj poznáme odpoveď.

Nakoniec poviete si, čo mňa ako bežného Slováka je po konšpiráciách a aktivitách ruského prezidenta, či akéhokoľvek iného politika. Nuž, málokedy si vážime niečo čo už máme a roky to
berieme ako samozrejmosť. Pocit bezpečia, slobody, cestovania bez hraníc práce a štúdia v zahraničí, či iných, dnes už samozrejmostí, tu však nie je automaticky, a preto je našou povinnosťou nezostať voči akémukoľvek ich ohrozeniu ľahostajní.