… a utečenecká karavána ide ďalej
Úsmevy a spokojnosť na summite lídrov Európskej únie a Balkánu, ale aj domáca podpora nebývalých rozmerov. Kto by si bol pred pár mesiacmi pomyslel, že ešte donedávna čierna ovca európskej politiky, maďarský premiér Viktor Orbán, bude v týchto dňoch hviezdou boja proti utečeneckej kríze? Slovami jeho ministra zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Pétera Szijjártóa pritom stačilo málo – dodržiavať schengenské a dublinské kritériá pri ochrane vonkajšej hranice „Európy bez
hraníc“.
Projekt nepriepustného plota podporený dôslednou ochranou hraníc zo začiatku z pochopiteľných dôvodov vôbec nevzbudzoval sympatie európskej verejnosti, mňa osobne nevynímajúc. V ideálnej Európe by totiž nepriepustná hranica mala byť už na prvom vstupe do Schengenu, a teda v Taliansku a Grécku. Plot na jednej časti hranice navyše nespôsobí nič iné, len spomalenie a presmerovanie toku utečencov inam a posilnenie napätia medzi susednými krajinami. V neposlednom rade, skutočné riešenie utečeneckej krízy stojí a padá na odradení prichádzajúcich na cestu sa vôbec vydať, nie na jej komplikácii.
Iste, predsedovi Európskej komisie Jean-Claude Junckerovi nemožno uprieť aspoň snahu hľadať riešenia. Jedna vec je však diskutovať o nástrojoch, ktoré mali byť na stole už v máji, druhá konať. A keďže nežijeme v ideálnej Európe, tak sa nám koncom októbra ďalej desiatky tisíc utečencov denne bezprízorne, bez dokladov a akéhokoľvek preverenia presúvajú Európou. Taliansko, ale najmä Grécko si zo svojich schengenských hraníc naďalej nechávajú robiť korzo. Macedónsko, Srbsko, či Chorvátsko už ani nepredstierajú, že by sa ich hranica mala brať vážne a nemecká kancelárka Angela Merkelovásníva ďalej svoj sen o „humanitárnom riešení“.
V takej situácii sa nielen väčšinový maďarský volič s pocitom ohrozenia prikláňa k celkom iným ako „európskym riešeniam“. Rovnako ako slovenského voliča 131 dní pred voľbami prevažne nezaujíma, prečo musel zaplatiť záchranu Váhostavu, účty tety Anky, či koľko tisícov ďalších „piešťanských CTčiek“ po celom Slovensku môže bez problémov nájsť. K pomyselným víťazom teda patrí nielen Viktor Orbán, ale aj Robert Fico. Ten dnes môže len ľutovať, že mu utečeneckú krízu osud nedoprial už pred prezidentskými voľbami. Ak sú teda títo dvaja spoločne s Marine Le Pen a jej podobnými politikmi skutočnými víťazmi utečeneckej krízy, tak potom je celkom zrejmé, kto všetko sú porazení.
