Ako hodnotiť 20 rokov po nežnej revolúcii?

Dvadsiate životné jubileum je už pomerne významnou udalosťou v živote človeka, ktorý je v tomto veku už zvyčajne vyzretou osobnosťou s relatívne vyprofilovanými názormi na svet okolo seba. Aj veľký deň našej histórie – 17. november 1989 sa práve v týchto dňoch „dožil“ dvadsiatych narodenín, a teda je mojim potešením aspoň na krátko sa pozastaviť pri tomto dôležitom okamihu.  Bohužiaľ, na rozdiel od osláv, na ktoré som bol pri tomto druhu jubilea zvyknutý ja, má náš 17. november 1989 – Deň boja za slobodu a demokraciu trpkú príchuť.

Prvú horkú pilulku tým, pre ktorých je tento deň ešte stále sviatkom, dal predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška, ktorý na oficiálne oslavy pozval aj bývalé stranícke kádre. To niektorých predstaviteľov disentu či opozície vyprovokovalo k vyjadreniam veľmi podobných tomu od Miroslava Kusého „Je to ako keby oslavu SNP robili fašisti. Je pre mňa absurdné, aby Peter Weiss hovoril niečo mne o význame novembra 1989. To je výsmech.“ Opozícia aj preto zorganizovala „svoju vlastnú“ spomienkovú slávnosť k tomuto dňu a treba priznať, že pri pozývaní bývalých disidentov, či priamych účastníkov udalostí zo 17. novembra 1989, bola ďaleko úspešnejšia. Akiste mali títo aktéri na podobné konanie legitímny dôvod, no je prinajmenšom smutné, že sa takáto udalosť 20 rokov od pádu totality v našich podmienkach vôbec udiala.  Je však len vyjadrením mimoriadne nízkeho štandardu politickej kultúry v tejto krajine, na ktorú priebežne upozorňujem v rámci publikovaných blogov. Tej politickej kultúry, ktorá umožní čelným predstaviteľom tohto štátu verejne hovoriť o tom, že kachličkovali kúpeľňu, či dokonca, že si príchod 17. novembra vôbec nevšimli.

Hovorí sa, že reči sa hovoria, chlieb sa je, a teda aj vyššie zmienené či tomu podobné výroky, by som bral s rezervou, ak by za nimi nenasledovali konkrétne činy. Za tie považujem oficiálne návštevy premiéra SR Róberta Fica v zahraničí, kedy deň pred výročím navštívil Rusko a jeho premiéra Vladimíra Putina a dokonca v deň výročia Veľkú Britániu, jej premiéra Gordona Browna a dokonca stihne absolvovať aj prednášku na University College of London. Tú prednášku, na ktorej zopakoval približne dve tretiny svojho príspevku z minulotýždňovej kontroverznej vedeckej konferencii Ústavu politických vied, Slovensko a jeho odkaz novembra, v ktorej sa okrem iného opäť nevyhol ani útoku na lídrov revolúcie. „Veľmi skoro vysvitlo, že tribúni revolúcie neboli vždy len féroví, boli v tom aj stranícke a ekonomické záujmy“. Hovoriť v podobnom duchu na akademickej pôde prestížnej britskej univerzity v deň 20. výročia boja za slobodu a demokraciu, však možno považovať za prinajmenšom nevhodné.

Čo však pre 20. výročie príchodu slobody a demokracie možno považovať za najtrpkejšie je fakt, že sa toto výročie „oslavuje“ na pozadí zvyšovania korupcie vo všetkých oblastiach života spoločnosti a čo je ešte horšie, pri legitímnych volebných podvodoch. Takých, akými sme boli svedkami v sobotňajších voľbách do vyšších územných celkov. Ak sa totiž tento „systém“ získavania politických mandátov stane v našej krajine štandardom a nik zaň nebude potrestaný, potom ozaj možno nad demokraciou v tejto republike urobiť len krížik. Ukončime teda trápne tvárenie sa kompetentných orgánov, že vyšetrujú a prinúťme konečne zodpovedných, aby prijali opatrenia, ktoré takémuto správaniu sa v budúcnosti zamedzia. Za zmienku pritom stojí návrh predsedu SaS Richarda Sulíka, ktorý chce legitímnym spôsobom pri voľbách „oddeliť zrno od pliev“. A keby to už z akéhokoľvek dôvodu nešlo touto cestou, čo keby sme dali priestor aspoň tzv. „mechanizmu samokontroly“. Nešlo by pritom o nič zložité. Stačilo by spoluobčanom, u ktorých by sa ktokoľvek pokúšal vymeniť voličský hlas za pár eur  ponúknuť čo i len desaťnásobok tejto sumy, za konkrétne informácie o takejto osobe a po prípadnom odhalení pozadia celej aktivity „kupujúcemu“ kandidátovi okamžite zamedziť v akýchkoľvek ďalších kandidatúrach s adekvátnou pokutou (ktorá, by celkom určite vyrovnala náklady spojené so získaním informácií). Hneď by sme mali po probléme!

A keď už sme pri tých regionálnych voľbách, nezdá sa Vám, že je v čase 20 rokov po úspešnom boji za slobodu a demokraciu, kedy niektoré krajiny už niekoľko rokov využívajú možnosť elektronického hlasovania vo voľbách takmer archaické požadovať od občanov, aby sa voľby zúčastnili len osobne a navyše v mieste svojho trvalého bydliska? Nemáte pocit, že tento stav, kedy o víťazovi v mnohých prípadoch rozhodne pár desiatok hlasov niekomu vyhovuje? Ja teda rozhodne áno a preto budem prvý, kto bude nekompromisne hájiť dôraznú zmenu volebnej legislatívy na Slovensku!