Čo sa zmenilo presne po roku?

Dnes je tomu presne rok, čo som publikoval blog o „nekompetentnosti a polovičatosti“ v prístupe verejných orgánov v otázke zákazu fajčiť na verejných miestach, reštauráciách a baroch.

Ako to už v živote chodí, za rok sa celkom dosť zmenilo a i v našich končinách vstúpil do platnosti avizovaný zákon č. 87/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov, ktorý mal o. i. do praxe priniesť citujem:

  • zákaz predaja tabakových výrobkov z automatov,
  • nové definovanie miest, kde je zakázané fajčiť,
  • zákaz fajčenia v zariadeniach spoločného stravovania, okrem zariadení, ktoré majú pre nefajčiarov vyhradených minimálne 50 % z plochy, ktorá je stavebne oddelená od časti pre fajčiarov, pričom priestor pre nefajčiarov musí byť umiestnený pri vstupe do zariadenia,
  • ustanovenie povinnosti umiestniť v priestoroch, kde je zakázané fajčiť, na viditeľnom mieste, oznam s informáciou kde a na ktorých kontrolných orgánoch je možné podať oznámenie o porušovaní zákona,
  • určenie pokút, ktoré sa uložia podnikateľom a právnickým osobám, ak nesplnia určené povinností alebo nezabezpečia dodržanie stanovených zákazov podľa zákona,
  • ustanovenie, podľa ktorého môže obecná polícia, Železničná polícia a Policajný zbor SR v blokovom konaní prejednať priestupok porušenia zákazu fajčenia na zastávkach hromadnej dopravy osôb.

Ako sa tieto ustanovenie prejavujú v praxi bohužiaľ všetci dobre vieme. Inak to bohužiaľ s „mačkopsom“ ani dopadnúť nemohlo. Osobne si myslím, a domáca i zahraničná prax mi dáva za pravdu, že sa touto novelou len umelo predlžuje letargia, pred úplným zákazom fajčenia na verejných miestach v našej krajine. Pričom až takéto opatrenie by nás konečne zaradilo medzi ostatné civilizované krajiny Európy a sveta… Apropo Európa a svet. Od vzniku môjho prvého blogu som mal možnosť navštíviť viacero zaujímavých krajín a porovnávať. Kalifornia, Slovinsko, Taliansko, Španielsko, Francúzsko či Fínsko azda neprekvapia, že si tam s týmto neduhom dali viac menej poľahky rady. Ale Turecko, odkiaľ som sa vrátil len minulý týždeň vo mne vyvolalo šok. Akoby náhodou aj do Istanbulu som sa vrátil viac menej presne po roku a nestačil som sa diviť. Od cigaretového dymu je v krajine definitívne vyvetrané. Krajina, o ktorej civilizačnej príslušnosti k nám hrdým Európanom tak radi diskutujeme a dokonca ju odmietame, nás pri najmenšom v tejto oblasti doslova preskočila. Aký to paradox dávať ju teraz za príklad a veriť, že fotky, ktoré sa mi v tejto súvislosti podarilo urobiť budú čoskoro realitou aj u nás na Slovensku. Nakoniec, ak som si doteraz myslel, že viacerí Slováci fajčia „ako Turci“, je najvyšší čas túto nepravdivú úvahu výrazne prehodnotiť!